Vláda koncom augusta odsúhlasila návrh reformy 2. piliera z dielne ministerstva práce. Ak zmeny potvrdí parlament, mohli by vstúpiť do platnosti od januára budúceho roka. Kľúčovou súčasťou je presun všetkých sporiteľov do 54 rokov cez tzv. predvolenú stratégiu do akciových a indexových fondov, s ktorou sa počíta od 2. polroka 2023 počas ďalších 18 mesiacov.
„Ľudia by na presun úspor nemali čakať, ale čo najskôr by si dôchodkové sporenie v 2. pilieri mali upraviť sami. Okrem iného preto, že ďalšie mesiace a či roky čakania im vysoko pravdepodobne prinesú nové straty,“ hovorí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Čítajte aj Vláda "vybabrala" s novými penzistami. Aj keď zo zákona na 13. dôchodok majú nárok, nedostanú ho
Prečo je dôležité nečakať na zmenu zákona
Celkovú stratu na úsporách v dôsledku hromadného presunu sporiteľov do garantovaných fondov vládou Roberta Fica v roku 2013 odhadol ekonóm a viceguvernér Národnej banky Ľudovít Ódor minulý rok na 8 až 10 miliárd eur podľa toho, či porovnával rozdiel voči výkonu mixu svetových akciových a dlhopisových indexov, resp. voči zhodnoteniu štátom spravovaného dôchodkového systému na Novom Zélande.
Len počas pandémie odhadovaná strata narástla o 1,5 miliardy eur. „Základnou podstatou dlhodobého investovania je čas a alokácia, teda rozloženie investície medzi akcie a dlhopisy. To hrá zásadnú rolu v tom, aký výnos zo svojich úspor dokážu ľudia dosiahnuť a v akej miere dokážu znásobiť odvody, ktoré im plynuli do 2. piliera. Preto je nezmysel čakať na uvedenie dôchodkovej reformy do praxe, ak každý môže zmeniť nastavenie svojho dôchodkového sporenia už dnes,“ hovorí Marián Búlik.
Ako si nastaviť sporenie v 2. pilieri
Investičná stratégia by sa mala vždy nastavovať podľa investičného horizontu a rizikového profilu človeka. Tieto dva parametre určujú, ako by mal mať sporiteľ nastavený pomer fondov v 2. pilieri.
„Ľuďom vždy radíme, aby si investície nechali nastaviť strategicky, čiže vyslovene podľa investičného horizontu a rizikového profilu, a nie takticky, čiže podľa aktuálnej situácie na trhu a predpokladu ďalšieho vývoja. Ak chcú ľudia taktizovať, tak zvyčajne im ujdú najvýnosnejšie dni z vývoja finančných trhov a výrazne stratia na výnosoch. To ich pri dlhodobom investovaní v prípade dôchodku bude výrazne mrzieť,“ dodal finančný analytik.
Čítajte aj Penzista sa ani odchodom do dôchodku povinností nezbaví. Na čo nesmie zabúdať, aby neprišiel o penziu?
Marián Búlik odporúča všetkým sporiteľom, ktorí majú v DSS úspory v garantovanom fonde a viac ako 10 rokov do odchodu na dôchodok, spraviť okamžite dve zmeny:
- okamžite si zmeniť pomer fondov pre nové príspevky tak, aby celé alebo aspoň sčasti smerovali do negarantovaných fondov
- presunúť do akciového/indexového fondu časť resp. celý majetok alebo jeho časť z garantovaného fondu podľa tohoto kľúča:
- ak má sporiteľ v garantovanom fonde majetok, ktorý chce presunúť v hodnote menej ako 10 000 eur, tak ho odporúčame presunúť v 3 mesačných tranžiach
- ak je tento majetok od 10 do 50 000 eur, tak odporúčame presun v 6 tranžiach
- pri majetku nad 50 000 eur odporúčame presun v 12 tranžiach (takýchto sporiteľov je však len mizivé promile)
Akú sumu presunúť z garantovaného do akciového/indexového fondu
Odporúčanie, akú časť úspor presunúť do akciového alebo indexového fondu a akú nechať v pôvodnom garantovanom fonde, závisí od kombinácie veku a rizikového profilu, ktorý sa zisťuje investičným dotazníkom.
Platí princíp, že konzervatívny typ investora s nižším vekom by mal do negarantovaných fondov presunúť väčší podiel svojich úspor ako rovnako rizikový typ investora vo vyššom veku.
Konkrétne: 50-ročnému sporiteľovi s konzervatívnym rizikovým profilom B odporúča Marián Búlik presunúť do negarantovaného fondu 20 % úspor, 45-ročnému 30 %, avšak 30-ročnému s rovnakým profilom B až 60 %.
„Vek, z ktorého vyplýva počet zostávajúcich rokov do dôchodku, je kľúčový pre odporúčanie, akú časť úspor mať uloženú v akciovom alebo indexovom fonde. Tým, že čas hrá pri investícii rozhodujúcu úlohu, znižuje sa v dlhom období riziko celkovej straty aj pri konzervatívnom klientovi, ktorých je na Slovensku väčšina. A, naopak, stúpa potenciálny výnos,“ vysvetľuje Marián Búlik.
Čítajte aj Vyššie penzie? Vďaka presunu do investičných fondov. Po odchode do penzie si však už peniaze z druhého piliera nevyberiete
| Príklady odporúčaného rozdelenia dôchodkových úspor v 2. pilieri | |||
|---|---|---|---|
| Vek | Rizikový profil | % úspor v garantovanom fonde | % úspor v negarantovanom fonde |
| 50 | B | 80 | 20 |
| 50 | D | 0 | 100 |
| 45 | B | 70 | 30 |
| 45 | D | 0 | 100 |
| 40 | B | 70 | 30 |
| 40 | D | 0 | 100 |
| 30 | B | 40 | 60 |
| 30 | C, D | 0 | 100 |
(A-neinvestičný profil, B-konzervatívny profil, C-vyvážený profil, D-dynamický profil)
Zdroj: vlastné kalkulácie OVB Allfinanz Slovensko, a.s.
Čakať na ideálny moment na presun úspor je nezmysel. Drvivá väčšina výrazne stratí
Niekto by mohol namietať, že pre očakávaný vývoj ekonomickej situácie v Európe nie je práve teraz vhodný čas na presun majetku z garantovaného do negarantovaného fondu v 2. pilieri. V diskusiách na túto tému zaznievajú najčastejšie tieto argumenty:
• „ak si teraz ponechám úspory v garantovaných fondoch, ku koncu roka mi mínusovú sumu musí DSS-ka doplatiť a až potom bude správny čas presunúť svoje úspory do negarantovaného fondu“
• „európska a možno aj americká ekonomika mieri do recesie, a teda akcie a akciové fondy ešte poklesnú. Potom tam presuniem svoje úspory.„
• „počas posledného obdobia stagflácie (ktoré nás zrejme čaká) v 70. rokoch americký akciový index nezarábal takmer nič, takže je možné, že aj teraz to bude podobné a akciové fondy nebudú zarábať.“
„Mnoho ľudí robí chybu v tom, že sa do investovania snažia vniesť pocity a svoje odhady a pokúšajú sa vystihnúť ideálny čas, kedy zainvestovať alebo sa z konkrétnej investície stiahnuť. Po správnosti by sme sa však pri investovaní – a to platí aj pri 2. pilieri – mali riadiť primárne princípmi a štatistikami. A tie jasne hovoria, že akcie na dlhšom období vždy zarobili viac ako dlhopisy a akciové trhy po každej kríze nielen vymazali straty, ale dosiahli nové historické maximá. Je preto zbytočné snažiť sa o ideálne načasovanie presunu úspor v 2. pilieri z dlhopisového do akciového alebo indexového fondu – treba ho jednoducho urobiť hneď teraz,“ hovorí Marián Búlik.
Štatistiky trhov počas 300 rokov svojej existencie jasne dokladajú, že akcie vždy zarábali viac ako dlhopisy. „A ak sa pozrieme na to, ako a ktoré investície porážali infláciu, tak dlhopisy to na sledovaných trhoch a obdobiach nedokázali vždy, ale akcie áno. To je ďalší argument v prospech toho, aby ľudia s presunom úspor do akciových alebo indexových fondov v 2. pilieri nečakali,“ dodal Búlik.