Presun sporiteľov do akciových fondov sa podľa neho na jednej strane môže zdať pochopiteľný z pohľadu doterajšej výnosnosti akciových a indexových fondov v porovnaní s garantovanými fondmi. Takáto investičná stratégia však prenáša neprimeranú zodpovednosť za svoje budúce dôchodky na poistencov, z ktorých sa stávajú investori bez ohľadu na fakt, či majú dostatok informácií ohľadom fungovania, výnosnosti a rizikovosti investovania do akcií.
Upozornil, že problémovým prvkom je aj jednorazový, prípadne tzv. programový výber polovice nasporenej sumy, nakoľko dôchodkové poistenie, ktorého súčasťou je aj 2. pilier, má podľa Ústavy SR za úlohu zabezpečiť dôstojnú starobu a v súlade s touto logikou majú tieto financie jediný cieľ, zabezpečiť pravidelné dôchodkové dávky.
Čítajte aj Parlament schválil štvoricu sociálnych zákonov. Pomôžu najmä zdravotne znevýhodneným
„Možnosť vybrať zo systému polovicu nasporených financií umožňuje tieto peniaze použiť na čokoľvek, od rekonštrukcie bytu a zorganizovania rodinnej oslavy, cez kúpu auta a dovolenky, až po návštevy kasína. Pričom ak sa ‚investorovi‘ môže pri odchode do dôchodku zdať, že mu v systéme, po tomto výbere, ostáva dostatok prostriedkov na pohodlný život, nikto nevie, čo sa udeje v nasledujúcich dekádach života dôchodcu. Pokojne sa môže stať, že následná inflácia, finančná a hospodárska kríza okreše kúpyschopnosť jeho dôchodku až pod hranicu chudoby,“ povedal Košč.
Ďalším problémom aktuálnej novely je podľa neho povinný vstup do 2. piliera a dvojročný limit na prípadný výstup. Podľa teoretických ekonometrických modelov sa 2. pilier „oplatí“ tým poistencom, ktorí majú príjmy nad úrovňou priemernej mzdy.
Mladí ľudia vstupujúci na trh práce sú podľa neho zväčša optimistickí, čo sa týka ich budúcich príjmov, ale z hľadiska štruktúry miezd dlhodobo len asi 40 % ekonomicky aktívnych má príjmy presahujúce priemernú mzdu. To znamená, že asi 60 % mladých ľudí, ktorí si začnú povinne sporiť v 2. pilieri v konečnom dôsledku na tomto systéme prerobia a kým si tento svoj status uvedomia, tak dávno „prešvihnú“ dvojročný limit na výstup z 2. piliera.
"Vieme, že druhý pilier neprináša sľúbené výnosy sporiteľom. Štát sa zbavil časti svojej zodpovednosti za sociálne poistenie pracujúcich a tým naoko zlepšil dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Čítajte aj Tisíckam invalidných dôchodcov prepočítajú penzie. Niektoré porastú o stovky eur
Časté legislatívne zmeny a doplácanie dôchodkov sú však dôkazom, že ide o iluzórnu udržateľnosť. Preto je dôležité reformovať dôchodkový pilier podobne ako mnohé iné štáty, obnoviť makroekonomickú stabilitu, posilniť konkurencieschopnosť a podporovať tvorbu dobrých pracovných miest," upozornil ekonóm a odborník na regionálnu politiku Anton Marcinčin.
Podľa ekonóma Martina Halása odborná diskusia o dôchodkovom systéme by sa nemala redukovať na 2. pilier. Pre súčasných, ale aj budúcich poberateľov starobných dôchodkov je najdôležitejší 1. pilier. Dôchodky vo všeobecnosti zostávajú v plnej zodpovednosti štátu a preto prenášanie zodpovednosti na jednotlivca či rodinu je podľa neho neprijateľné. Dôchodkový systém by mal byť postavený na štátnom pilieri s možnosťou dobrovoľného sporenia na dôchodok.