Často však samotní ľudia, ktorí majú zdravotný problém, netušia, kedy na ktorý úrad zájsť, respektíve majú problém rozlíšiť mieru poklesu schopnosti pracovať a funkčnú poruchu. Obe sa totiž určujú v percentách.
Invalidný dôchodok nemá s ťažkým zdravotným postihnutím nič spoločné. Či je niekto invalidný, alebo nie, nemá vplyv na to, či má alebo nemá nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Pokiaľ ide o posudzovanie invalidity, tá sa určuje podľa zákona o sociálnom poistení, kým ťažké zdravotné postihnutie zas podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
A tak človek, ktorý požiada o invalidný dôchodok, musí byť posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti pracovať o viac ako 40 percent, aby mal nárok na invalidný dôchodok.
Ak je však niekto uznaný za ťažko zdravotne postihnutého, nedostáva žiadnu pravidelnú dávku. O vydaní preukazu hendikepovanej osoby rozhodujú úrady práce a tento človek napriek istému hendikepu nedostáva žiadnu náhradu mzdy, môže však dostať príspevok na kompenzáciu.
Pri takejto žiadosti sa posudzuje strata, respektíve zníženie telesných a zmyslových schopností, ktorá nemusí mať vplyv na schopnosť pracovať, ale má vplyv na aktívny život.
Stáva sa, že si ľudia myslia, že ak majú priznaný invalidný dôchodok, majú nárok aj na kompenzačné príspevky. Lenže ak nie sú zároveň držiteľmi preukazu ŤZP, na príspevky nárok nemajú.
Čítajte viac Priznávanie invalidity? Pripravte sa na posudky, potrebovať budete aj trpezlivosť + príklady
Ak splní podmienky na príspevok na kompenzáciu človek, ktorý je invalidný podľa posudku lekára Sociálnej poisťovne a navyše je podľa komplexného posudku vydaného úradom práce uznaný aj ako ťažko zdravotne postihnutý, môže úrad práce požiadať o niektorý z príspevkov a okrem invalidného dôchodku môže dostať aj príspevok na kompenzáciu.
„Každý občan môže požiadať o peňažný príspevok na kompenzáciu ŤZP kedykoľvek. Základnou podmienkou, ktorá musí byť na tieto účely splnená, je, že má ťažké zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 percent,“ konštatovala Marianna Šebová z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
„Funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.“
Ďalšou podmienkou je, že podľa komplexného posudku je odkázaná na niektorý z príspevkov na kompenzáciu. Invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí z dôvodu invalidity stratili čiastočne alebo úplne schopnosť pracovať, sčasti nahradiť ich príjem pred vznikom invalidity.
„Občan je invalidný, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 percent v porovnaní so zdravým človekom,“ konštatoval hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti pracovať a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
„Pokles schopnosti pracovať posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,“ vysvetľuje.
Tú možno potom navýšiť najviac o desať percent, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať.