1. Mám priznaný invalidný dôchodok a rád by som sa zamestnal. Je to možné? Neprídem o dávku?
Ak sa poberateľ invalidného dôchodku zamestná, o invalidný dôchodok nepríde. Invalidní dôchodcovia totiž môžu pracovať a zároveň poberať invalidný dôchodok. Zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis neobmedzuje nárok na výplatu, ani výšku tohto dôchodku z dôvodu, že takýto dôchodca pracuje. Invalidný dôchodok neobmedzuje ani výška jeho príjmu. Poberateľ invalidného dôchodku môže vykonávať primeranú zárobkovú činnosť taktiež bez ohľadu na to, aká výška miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mu bola priznaná. Ak to zdravotný stav invalidného dôchodcu umožňuje, môže pracovať, pričom pri niektorých druhoch ochorení podmieňujúcich invaliditu je práca lekársky odporúčaná ako jedna z foriem terapie. U mnohých, najmä psychických ochorení, je fyzická aktivita veľmi priaznivá pre zdravotný stav a pre udržanie dlhodobej stabilizácie ochorenia.
Takže fakt, že ste poberateľom invalidného dôchodku, nie je prekážkou v práci – ak to váš zdravotný stav dovoľuje. Zákon nestanovuje ani maximálnu výšku príjmu, ktorý môžete zarobiť. Invalidita nemôže byť ani dôvodom na výpoveď od zamestnávateľa. Ak by zamestnávateľ na výpovedi trval, musela by byť splnená podmienka, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
2. Aký je rozdiel pri určení miery funkčnej poruchy podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a určením miery poklesu schopnosti pracovať podľa zákona o sociálnom poistení?
Čítajte viac Ste invalidný a chcete pracovať? Ako je to s penziou, prídete o ňu alebo nie?
Mieru funkčnej poruchy na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudzuje posudkový lekár úradu práce, ktorý určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Invaliditu občana posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska občana a po posúdení zdravotného stavu občana vydá tzv. posudok. Tento posudkový lekár určuje percentuálnu mieru zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe tabuliek uvedených v prílohe k zákonu o sociálnom poistení.
3. Ako je to s evidenciou zdravotne znevýhodneného zamestnanca na úrade práce?
Úrad vedie osobitnú evidenciu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a osobitnú evidenciu záujemcov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje aj údaje o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj údaje o právnom dôvode, na základe ktorého boli uznaní za občana so zdravotným postihnutím. Údaje z osobitnej evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a údaje z osobitnej evidencie záujemcov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, sú určené výhradne na účely začlenenia a zotrvania týchto občanov na trhu práce a na štatistické účely.
4. Môže sa invalidný dôchodca zaevidovať na úrade práce?
Ak je človek uznaný za invalidného občana a jeho zdravotný stav mu umožňuje pracovať, chce pracovať a hľadá si vhodné zamestnanie, môže osobne požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pri podávaní písomnej žiadosti treba predložiť platný občiansky preukaz, fotokópiu potvrdenia o zamestnaní alebo dokladu o spôsobe skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, fotokópiu dokladov o najvyššom dosiahnutom vzdelaní a o nadobudnutých zručnostiach a oprávneniach, doklad o invalidite. V prípade potreby treba predložiť aj iné doklady potrebné k evidencii.
Čítajte viac Znevýhodnení ľudia môžu požiadať o poradenstvo pri hľadaní práce
5. Má zamestnávateľ nejaké povinnosti voči občanovi so zdravotným postihnutím?
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce, vykonávať ich zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania, viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, zamestnávať ľudí s hendikepom, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, si na účely plnenia povinného podielu zamestnávania zamestnancov so ZP započítava, ako keby zamestnával troch takých občanov.
6. Ako je to so zadávaním zákaziek na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím?
Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zákazka je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Tovar na účely tohto zákona je výrobok zhotovený chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, a je určený na predaj.
7. Ako čiastočný invalidný dôchodca som bola v roku 2022 evidovaná na úrade práce. Bude sa mi toto obdobie rátať do dôchodku?
Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Od 1. januára 2004 teda ani v roku 2021 sa doba evidencie na úrade práce nehodnotí na dôchodkové účely. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj náhradná doba t. j. napr. doba poberania invalidného dôchodku (nie však čiastočného invalidného dôchodku do 31.12.2003) priznaného pred 1. januárom 2004. Od 1. januára 2004 je obdobím dôchodkového poistenia aj doba poberania čiastočného invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou a to do dovŕšenia dôchodkového veku.