Zamestnávateľ musí rovnako ako všetkým zamestnancom prispieť na stravu aj pracujúcim dôchodcom. Zákonník práce určuje, kedy má zamestnanec nárok na stravné a v akej výške, a koľko musí zamestnanec odpracovať, aby mal nárok na stravovaciu kartu alebo finančný príspevok. Pri ukončení pracovného pomeru nepatrí odstupné len zamestnancom v nedôchodkovom veku. Niektorým pracujúcim penzistom vzniká nárok na odstupné pri odchode do dôchodku, pričom presné dôvody určuje Zákonník práce. Odstupné im prináleží v prípade, ak ich zamestnávateľ prepustí. Presné dôvody vymedzuje Zákonník práce.
Pracujúci penzisti majú nárok aj na rôzne príplatky. Príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu je upravovaný Zákonníkom práce. Podľa neho má zamestnanec za prácu v sobotu nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 2,012 eura, za prácu v nedeľu nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 4,023 eura.
Čítajte viac Otázky a odpovede: Čo najviac zaujíma pracujúcich penzistov?
Príplatok za prácu v noci upravuje Zákonník práce. Nočná práca sa považuje za prácu vykonávanú v čase medzi 22. a 6. hodinou. Podľa Zákonníka práce má zamestnanec za prácu v noci nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške najmenej 1,609 eura. Platí to pre zamestnanca vykonávajúceho nerizikovú prácu. Zamestnanec vykonávajúci rizikovú prácu má nárok na mzdové zvýhodnenie vo výške 2,012 eura za hodinu. Výška mzdového zvýhodnenia za prácu nie je viazaná na minimálnu hodinovú mzdu, ale na priemerný zárobok zamestnanca pracujúceho na základe trvalého pracovného pomeru. Neplatí to pre zamestnanca pracujúceho na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi príplatok vo výške najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.
Čo sa týka dovolenky, pracujúci penzista má rovnaké práva ako zamestnanec. Nárok na päť týždňov dovolenky má, ak u toho istého zamestnávateľa odpracuje minimálne 60 dní. Zamestnávateľ nesmie robiť rozdiely a musí umožniť zamestnancovi čerpať pracovné voľno bez ohľadu na to, či ide o zamestnanca v produktívnom veku, alebo o dôchodcu.
Takisto má pracujúci dôchodca rovnaký nárok na voľno, ktoré priznáva Zákonník práce všetkým zamestnancom. Ak napríklad musí absolvovať vyšetrenie u lekára, musí mu zamestnávateľ poskytnúť voľno s plnou náhradou mzdy na potrebný čas, najviac sedem dní v roku. To isté platí aj v prípade, ak musí zamestnanec sprevádzať iného rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie. Aj v tomto prípade má nárok na sedem dní v roku.
Ak je penzista zamestnaný na dohodu, podmienky sa mierne líšia. Zamestnávateľ mu však musí vyplácať aspoň minimálnu mzdu.
Zákonník práce priznáva voľno zamestnancom aj v prípade úmrtia manžela alebo dieťaťa s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, pri úmrtí súrodenca alebo rodiča patrí pracovné voľno na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec zabezpečuje ich pohreb. Ak je zamestnanec zdravotne postihnutý a poveternostné podmienky mu neumožňujú dopraviť sa do práce individuálnym dopravným prostriedkom, má nárok na voľno. Platí to aj v prípade nepredvídaného prerušenia premávky alebo pri meškaní pravidelnej verejnej dopravy. Nárok na voľno vzniká aj v prípade sťahovania. Ak sa zamestnanec sťahuje, má nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a najviac na dva dni pri sťahovaní do inej obce. Ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, musí sa poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy.
Čítajte aj Pracujúci penzisti: Kedy je výhodné podať daňové priznanie
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno napríklad na:
- vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v roku.
- sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie (najviac na sedem dní v roku)
- pri úmrtí manžela alebo dieťaťa má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, pri úmrtí súrodenca alebo rodiča patrí pracovné voľno na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec zabezpečuje ich pohreb
- znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec so zdravotným postihnutím
- nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy
- presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie – pracovné voľno bez náhrady mzdy najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni. Ak ide o sťahovanie v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy.