Štát prichádza o významné finančné prostriedky kvôli zákazu práce pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov. Podľa Jozefa Mihála, odborníka na dane a odvody, by zrušenie tohto zákazu mohlo priniesť do verejného rozpočtu až 250 miliónov eur ročne.
Mihál uvádza, že pri občanovi, ktorý zarábal 800 eur mesačne, štát prichádza o 504 eur za mesiac. Pri mesačnom zárobku 1 600 eur by strata predstavovala 1 088 eur za mesiac. Skúsený a kvalifikovaný pracovník s platom tri tisíc eur mesačne prispieva k strate štátu sumou vyše dva tisíc eur za mesiac.
Štát okráda sám seba
„Zákazom pracovať trestá štát sám seba. Šikovní tento zákaz vedia obísť, čím štát stráca dvakrát," komentuje Mihál. Pripomína tiež, že v júli 2024 Sociálna poisťovňa vyplácala predčasný starobný dôchodok 42-tisíc osobám. Ak by podľa jeho slov polovica z nich mohla pracovať a prispievať do verejných rozpočtov v priemere tisíc eur na jedného, štát by mohol získať za jeden mesiac sumu 21 miliónov eur. Za rok by to predstavovalo sumu 250 miliónov eur, čo by mohlo byť podľa odborníka na dane a odvody významnou pomocou pri konsolidácii verejných financií. „Ministrovi financií by sa tieto peniaze pri konsolidácii mohli hodiť, ale nie, oni si radšej načapujú z druhého piliera," uzavrel s kritikou Jozef Mihál.
Ministerstvo práce nesúhlasí
Ministerstvo práce predpokladá, že väčšina pracovných miest po zamestnancoch, ktorí odišli na predčasný dôchodok, bude obsadená novými pracovníkmi. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (MPSVR) nesúhlasí s vyjadrením Jozefa Mihála, ktorý naznačuje, že štát prichádza o milióny eur pre nezamestnávanie poberateľov predčasných starobných dôchodkov. Mihálov predpoklad, že väčšina pracovných miest po osobách odchádzajúcich do predčasného starobného dôchodku zostane neobsadená alebo len polovica bude obsadená, je podľa ministerstva chybný.
„Väčšina týchto miest bude obsadených novými zamestnancami. Existuje logický predpoklad, že ak mal pracovník pre firmu pridanú hodnotu, tak ho firma bude chcieť v krátkom čase nahradiť,“ uvádza MPSVR. Rezort tiež pripomína, že aby bol priznaný predčasný starobný dôchodok, jedna z podmienok je ukončenie pracovného pomeru. Zamestnávateľ teda vopred vie o nadchádzajúcej fluktuácii a môže ju riešiť náborovým procesom.
Práca predčasných dôchodcov
Predčasný starobný dôchodok bol zavedený do dôchodkového systému Slovenskej republiky od 1. januára 2004, pričom pôvodne nebolo podmienkou jeho priznania a vyplácania skončenie zárobkovej činnosti poistenca. Zmena nastala 1. januára 2011, kedy bola podmienka ukončenia pracovného pomeru zavedená s cieľom predchádzať neodôvodnenému čerpaniu finančných prostriedkov na dôchodkové dávky, ak poistenec nestratil príjem. Ministerstvo práce zdôrazňuje, že tento zákon na rokovanie vlády SR predložil vtedajší minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.
Od 1. júla 2018 bola právna úprava zmiernená z dôvodu rastu ekonomiky a vyššieho dopytu po pracovnej sile, a poberanie predčasného dôchodku bolo umožnené aj popri vykonávaní zárobkovej činnosti na dohodu, s príjmom najviac 2 400 eur ročne bez zastavenia výplaty dôchodkových dávok. Rezort práce tiež upozornil, že zmeny v oblasti súbehu predčasného dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti by boli odôvodnené, ak by číselné údaje preukázali nefunkčnosť aktuálnej právnej úpravy. „V súčasnosti neplánujeme zmenu predmetnej právnej úpravy,“ uzavrelo ministerstvo práce.