Jozef Mihál, odborník na dôchodkový systém, varuje na svojej facebookovej stránka, že v prvom pilieri tiká časovaná bomba, ktorá zasiahne ľudí narodených od roku 1981 a mladších. Príklady dvoch žien, pani Jaroslavy (ročník 1962) a pani Miroslavy (ročník 1988), ukazujú, aký veľký rozdiel môže byť vo výpočte dôchodku medzi generáciami.
Pani Jaroslava: Generácia s výhodnejšími podmienkami
Pani Jaroslava, narodená v roku 1962, odpracovala 46 rokov a počas svojho pracovného života mala priemerný osobný mzdový bod (OMB) 1,0, čo znamená, že zarábala približne priemernú mzdu. Do dôchodku ide v roku 2024, a výpočet jej dôchodku sa riadi aktuálnou dôchodkovou hodnotou (ADH), ktorá v roku 2024 predstavuje 17,7688 eura. S valorizáciou dôchodkov priznanou v roku 2024, ktorá je 14,5 %, bude jej dôchodok vyzerať nasledovne:
Nevalorizovaný dôchodok: 817,36 € mesačne Valorizovaný dôchodok: 935,88 € mesačne
Tento dôchodok zohľadňuje aj niekoľko výhod, ktoré pani Jaroslava mala v porovnaní s mladšími generáciami:
Doba štúdia: Pani Jaroslava študovala od roku 1978 do 1985, pričom jej týchto 8 rokov štúdia bolo započítaných do doby dôchodkového poistenia. Mladšie generácie, ktoré študovali po roku 2004, už túto výhodu nemajú.
Materská dovolenka: V rokoch 1986 až 1990 bola na materskej dovolenke, avšak jej to neznížilo OMB. Ženám narodeným po roku 1970 sa materská dovolenka síce započítava, ale len s kráteným OMB, čo znižuje ich výsledný dôchodok.
Úrad práce: Pani Jaroslava bola v evidencii na úrade práce v roku 1991, čo sa jej započítalo do dôchodkového poistenia. Pre mladšie generácie, ktoré boli evidované po roku 2004, sa táto doba už nezohľadňuje.
Pani Miroslava: Budúca dôchodkyňa s nižším dôchodkom
Na druhej strane, pani Miroslava, narodená v roku 1988, pôjde do dôchodku až v roku 2050. Jej situácia je o niečo komplikovanejšia a výrazne menej výhodná, čo sa odrazí na nižšom dôchodku. Pani Miroslava získa len 36 rokov dôchodkového poistenia, pretože roky štúdia na strednej a vysokej škole (2004 – 2011) sa jej nezapočítavajú do dôchodkového poistenia.
Jej priemerný osobný mzdový bod (OMB) je 0,93, čo je nižšie aj kvôli tomu, že počas materskej dovolenky v rokoch 2012 až 2016 bol jej OMB krátený na 0,5. Do dôchodku teda pôjde s výrazne nižším základom pre výpočet. Jej starobný dôchodok bude:
Nevalorizovaný dôchodok: 594,90 € mesačne Porovnaním s dôchodkom pani Jaroslavy, ktorý bude po valorizácii 935,88 € mesačne, vidíme výrazný rozdiel. Pani Miroslava bude dostávať mesačne o 254,80 € menej, čo predstavuje 27 % nižší dôchodok.
Kde je problém?
Ako vidíme z príkladu pani Jaroslavy a pani Miroslavy, ktorý vypočítal Jozef Mihál, rozdiel vo výpočte dôchodku medzi generáciami je značný. V prípade pani Jaroslavy sa roky štúdia, evidencie na úrade práce a vyššie OMB počas materskej dovolenky výrazne prejavili na konečnom dôchodku. Naopak, pani Miroslava čelí penalizácii v dôsledku novších pravidiel, ktoré platia pre jej generáciu.
Tieto rozdiely sa ešte prehĺbia, ak sa nezmení súčasný dôchodkový systém. Jozef Mihál, expert na dôchodky, upozorňuje, že časovaná bomba prvého piliera zasiahne mladšie generácie, ktoré budú mať v budúcnosti podstatne nižšie penzie. Je preto nevyhnutné diskutovať o reformách, ktoré zabezpečia spravodlivý dôchodkový systém pre všetkých, nielen pre dnešných dôchodcov, ale aj pre budúce generácie.
V týchto zmenách súčasný systém naráža na vážny demografický problém. Narodenie detí v posledných rokoch výrazne klesá, čo len zvýrazní tlak na dôchodkový systém, keď do dôchodku začne odchádzať silná generácia tzv. Husákových detí, narodených po roku 1970. Ak nepríde k reformám, Slovensko môže čeliť ešte väčšej kríze dôchodkového systému v nadchádzajúcich desaťročiach.
Rozdiely medzi dôchodkami pani Jaroslavy a pani Miroslavy poukazujú na nerovnosti, ktoré sú zabudované v súčasnom systéme. Zatiaľ čo pani Jaroslava má nárok na vyšší dôchodok, pani Miroslava, a spolu s ňou ďalšie generácie, bude musieť čeliť omnoho tvrdším podmienkam, ktoré sa odrazia na ich mesačných príjmoch v dôchodku. Na udržanie spravodlivosti a stability dôchodkového systému bude potrebné čo najskôr pristúpiť k reformám.