Tento rok dostanú starobní a predčasní starobní dôchodcovia trinásty dôchodok vo výške 667,30 eur, čo je o 61 eur viac ako vlani. Suma sa vypočítava z dôchodku za rok 2024. Ak by sa rozpočítala na celý rok, znamenala by mesačné zvýšenie penzie o 55 eur. Dôchodcovia dostanú túto dávku v decembri spolu s riadnym dôchodkom.
Trinásty dôchodok sa prvýkrát vyplácal podľa pravidiel v roku 2024 a jeho výška závisí od typu dôchodku. Minulý rok bol stanovený pre starobných a predčasných dôchodcov vo výške 606,30 eur (priemerný starobný dôchodok za rok 2023), tento rok stúpne na 667,30 eur. Minister práce Erik Tomáš pôvodne avizoval, že v roku 2025 dosiahne približne 680 eur, no suma je nakoniec o ničo nižšia.
Sociálnu poisťovňu bude 13. dôchodok v roku 2025 stáť 991 miliónov eur. Minister práce tvrdí, že hoci ide o vysokú sumu, financovanie je zabezpečené. Ako vysvetlil, 300 miliónov eur bolo už vopred vyhradených na tento účel, 300 miliónov sa vracia v podobe DPH a 100 miliónov vrátia do Sociálnej poisťovne seniori. Zostávajúce chýbajúce prostriedky vo výške približne 300 miliónov eur bude musieť poisťovňa zohnať z iných zdrojov.
„Napriek deficitu sme prijali viaceré kompenzačné opatrenia, vrátane úprav rodičovského dôchodku a sprísnenia vyplácania predčasných dôchodkov. Dané rozhodnutia spôsobili, že veľa ľudí odchádzalo do dôchodku, č spôsobilo to obrovské problémy so zamestnávateľom a zároveň to bolo obrovský tlak na rozpočet sociálnej poisťovne ,“ obhajoval opatrenia minister Tomáš. Ďalej na tlačovej konferencií koncom februára dodal, že predčasné dôchodky napravili v súlade s požiadavkami Európskej komisie, aby ta mohla konštatovať, že dôchodkový systém je udržateľný.
Zároveň dodal, že štát zaviedol aj prísnejšie kontroly péeniek, čo len za prvé dva mesiace prinieslo úsporu 22 miliónov eur.
Deficit Sociálnej poisťovne je stále vysoký
Aj napriek tomuto kroku je hospodárenie Sociálnej poisťovne v hlbokom mínuse. Minuloročný deficit bol na úrovni troch miliárd eur, na tento rok sa odhaduje na 2,7 miliardy. Odborníci preto upozorňujú, že vyplácanie trinástych dôchodkov v takejto výške je dlhodobo neudržateľné.
Predsedníčka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová sa vyjadrila kriticky k tomuto opatreniu, pričom poukázala na jeho dlhodobú neudržateľnosť a potrebu systémových riešení, ktoré by zabezpečili seniorom dôstojný dôchodok aj bez dodatočných dávok.
„Trinásty dôchodok je možné považovať (pri jeho nastavení ako plošnej dávky v rovnakej výške pre všetkých poberateľov dôchodkov zo systému sociálneho poistenia) za dávku zvyšujúcu mieru solidarity v dôchodkovom systéme. Na druhej strane je to dávka, ktorá výrazným spôsobom zvyšuje výdavky dôchodkového systému, ale najmä prehlbuje už dnes vysoký deficit. To znamená, že ide o zdroje, ktoré dôchodkový systém nedokáže kryť zo svojich bežných príjmov alebo rezerv,“ uviedla hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.
====== Nemáme na to peniaze ======
Bývalý minister práce a odborník na dôchodkový systém Jozef Mihál sa na situáciu pozerá kriticky. „Sociálna poisťovňa vypláca ročne približne o tri miliardy eur viac, ako vyberá na odvodoch. Takúto dieru v rozpočte musí sanovať dotáciou v takmer rovnakej sume a Sociálna poisťovňa musela načrieť aj do svojej rezervy z minulých rokov. Samotné 13. dôchodky zaťažili rozpočet Sociálnej poisťovne sumou vyše 820 miliónov eur. Jedným slovom: Nemáme na takéto štedré 13. dôchodky,“ upozornil.
Podľa neho by bolo tieto financie investovať do systémových opatrení, ktoré by pomohli najviac ohrozeným skupinám seniorov. „ Je potrebné riešiť valorizáciu “starodôchodkov”, dôchodky žien, ktoré vychovali deti a preto je ich dôchodok nižší, pozrieť sa na vdovské a vdovecké dôchodky, na invalidné dôchodky, najmä tzv. invalidov z mladosti atď. Neriešených problémov je veľa,“ dodal Mihál.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster pripomenul, že slovenský dôchodkový systém patrí medzi najštedrejšie v Európe.
„ Dôchodky na Slovensku boli už pred zavedením trinásteho dôchodku (či ďalších špeciálnych dávok, ako sú napr. rodičovské dôchodky) relatívne štedré. V pomere k čistému príjmu pri priemernej mzde bol dôchodok o 11 percentuálnych bodov vyšší než priemer krajín OECD a o skoro 5 bodov vyššie aj než európsky priemer. K tomu sme medzitým pridali rodičovské dôchodky, vyššie minimálne dôchodky, mimoriadne valorizácie a najmä trináste dôchodky. Dnes je teda náš dôchodkový systém naozaj veľmi štedrý. Sú však krajiny EÚ, kde majú ešte vyššie dôchodky relatívne ku mzdám,“ uviedol.
Podľa Šustera by si udržanie výdavkov vyžadovalo masívne úspory v iných oblastiach, ako je školstvo, zdravotníctvo a bezpečnosť. „Dôchodky na Slovensku považujem za postačujúce aj bez trinásteho dôchodku. V roku 2023 boli seniori najmenej ohrození z hľadiska príjmov chudoby. Naopak, najviac ohrozené sú deti do 18 rokov, najmä tie vyrastajúce len s jedným rodičom alebo v rodinách s nezamestnanými rodičmi,“ upozornil.
Z toho dôvodu si člen rady RRZ nemyslí, že by sme potrebovali plošnú pomoc pre všetkých dôchodcov. Samozrejme, sú skupiny dôchodcov v ťažkej sociálnej situácii. Obvykle ide o starších dôchodcov (nad 70 resp. 75 rokov) bez partnera. Ideálne by bolo riešiť ich situáciu cielene, napr. aj prostredníctvom príspevkov na bývanie, nie plošným zavádzaním trinásteho dôchodku.
Musíme sa vrátiť v čase?
Zmeny v dôchodkovom systéme by mali byť dobre premyslené a postupné. Podľa Šustera sa tieto opatrenia dotýkajú bezprostredne viac ako milióna dôchodcov a perspektívne tiež asi 2,5 milióna dnešných pracujúcich. „ Pri zmenách v systéme by sme mali zohľadniť nielen okamžité prínosy pre súčasných dôchodcov, ale aj náklady, ktoré budú musieť zaplatiť pracujúci,“ zdôraznil.
Šuster pripomína základy dôchodkového systému – do neho musí pritekať toľko peňazí, koľko sa z neho vypláca. Ak sa zvýšia dôchodky, znamená to vyššie dane a odvody, alebo ďalšie posúvanie dôchodkového veku. Z tohto pohľadu chápe obavy odborárov, ktorí zastupujú pracujúcich a hľadajú ako ich ochrániť pred vyšším daňovo-odvodovým zaťažením či zvýšeným zvyšovaním veku odchodu do dôchodku.
Odborník pripomenul, že po veľkej reforme dôchodkového systému v roku 2004 trvalo približne desať rokov, kým sa systém postupne dotiahol do podoby, na ktorej panovala široká spoločenská zhoda. Táto rovnováha sa však podľa neho začala narúšať po roku 2018, keď politici začali presadzovať zásadné zmeny a zavádzali nové dávky mimo zaužívaného systému. „Potrebovali by sme sa vrátiť k riešeniam, ktoré majú vnútornú logiku, sú dlhodobo udržateľné a spoločensky akceptované,“ uzavrel Šuster.
Iné opatrenia budú drahšie
Hoci minister práce Erik Tomáš tvrdí, že aktuálne opatrenia dokážu pokryť výdavky na trinásty dôchodok, odborníci upozorňujú, že systém dlhodobo nie je udržateľný. Rastúci počet dôchodcov v kombinácii s nízkou pôrodnosťou a starnutím vytvára obrovský tlak na verejné financie.
“Hocijaké iné opatrenia by nás vyšli oveľa drahšie,” podotkol šéf rezortu práce pri oznamovaní výšky 13. dôchodkov.