"Ideálny stav, ktorý by sme chceli dosiahnuť, je nasledovný: Spokojný sporiteľ, pretože bude mať zaujímavý výnos, spokojný občan, pretože sa dostane ľahšie k výhodnejšiemu nájomnému bývaniu, spokojný zamestnávateľ, ktorý môže využiť nástroj nájomného bývania, ako sociálny benefit a samozrejme aj spokojný štát, pretože tento typ investícií sa využije na území Slovenskej republiky,” vysvetlil šéf rezortu práce.
Novela zákona dovolí dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať majetok nielen na burze, ale aj do alternatívnych investičných fondov, ako sú projekty v oblasti nájomného bývania alebo výstavby diaľnic. V súčasnosti sa hodnota majetku v druhom pilieri pohybuje okolo 17 miliárd eur, čo predstavuje značný potenciál na financovanie slovenských infraštruktúrnych projektov.
Zákon však nedovolí použiť všetky peniaze, investovať bude možné 5 % z celkového objemu majetku dôchodkových fondov do projektov, ako sú cestná a železničná infraštruktúra, obnoviteľné zdroje energie, zdravotníctvo či bývanie. "S objemom druhého piliera, ktorý dosahuje približne 17 miliárd eur, by sa do infraštruktúry mohlo investovať 800 až 900 miliónov eur,” uviedol predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) Miroslav Kotov.
Prvým projektom, kde by peniaze mohli byť investované, by mohlo byť štátom podporované nájomné bývanie, ktoré by prinieslo stabilné a dlhodobé výnosy, ale aj pomoc pri riešení problémov s bývaním v krajine.
Cieľ a podmienky investícií
Cieľom zákona je nielen zabezpečiť stabilné výnosy pre sporiteľov v druhom pilieri, ale aj prispieť k rozvoju infraštruktúry na Slovensku. Dobrovoľnosť investícií zostáva zachovaná, pričom dôchodkové správcovské spoločnosti budú rozhodovať, koľko a kam investovať. Minister Tomáš zároveň upozornil, že sa nezvyšujú limity pre investície – tieto ostávajú rovnaké, ale v budúcnosti je možná diskusia o ich navýšení. Tento krok by mal podporiť aj stabilitu slovenských dôchodkových fondov, keďže investície do infraštruktúry predstavujú dlhodobé a stabilné projekty, ktoré môžu priniesť výnosy aj v turbulentných obdobiach.
Schválenie a ďalšie kroky
Novela by mala prejsť skráteným legislatívnym konaním, pričom príprava zákona bola podľa ministra dostatočne dôkladná. Schválenie zákona by malo prebehnúť rýchlo, pričom jeho implementácia môže trvať ešte niekoľko mesiacov, keďže dôchodkové správcovské spoločnosti budú musieť upraviť svoje interné pravidlá a štatúty. Očakáva sa, že investície začnú prebiehať najskôr po schválení týchto zmien Národnou bankou Slovenska.
„Zákon chceme schváliť už na tejto schôdzi, to znamená, že začne platiť najrýchlejšie, ako len bude môcť, teda po zverejnení v Zbierke zákonov SR,“ povedal minister práce. Hoci sa nový zákon má okamžite stať súčasťou legislatívy, celý proces bude ešte chvíľu trvať, kým si dôchodkové správcovské spoločnosti pripravia na investovanie. Tento proces môže trvať niekoľko mesiacov.
„Od samotnej platnosti zákona až po samotný proces investovania ešte uplynie niekoľko mesiacov. Odhadujeme, že to bude trvať 3 až 5 mesiacov, kým si dôchodkové správcovské spoločnosti nastavia nové interné pravidlá a upravia štatúty. Tie budú musieť byť schválené aj Národnou bankou Slovenska,“ vysvetlil minister. „Sme si vedomí toho, že situácia v slovenskej ekonomike nevyzerá veľmi dobre. Preto sme celý proces urýchlili, ale opakujem, na tomto zákone sme pracovali veľmi intenzívne. Každý, kto má niečo dočinenia s týmto zákonom, participoval na jeho tvorbe,“ dodal minister.
Cieľom tohto zákona je nielen zabezpečiť stabilitu dôchodkového systému, ale aj podporiť rozvoj infraštruktúrnych projektov, ktoré budú prínosom pre Slovensko v dlhodobom horizonte. Zákon má tiež zabezpečiť, aby investície z druhého piliera pomohli financovať strategické projekty, ktoré majú potenciál výrazne zlepšiť slovenskú infraštruktúru, čím sa vytvoria nové pracovné miesta a prispeje k rastu ekonomiky.
Čítajte viac Legálny spôsob, ako si znížiť dane. Odpočítať si pri ňom môžete z daní až 180 eur ročne
Pre koho bude investícia výhodná?
Ako uviedol minister, výnosy z týchto investícií závisia od typu investície a jej rizikovosti. „Bude to závisieť od toho, akú ponuku prinesú investiční partneri, ktorí sa do projektu zapoja. Napríklad, ak investičný partner príde s projektom, ktorý potrebuje prefinancovať na obdobie piatich rokov, s tým, že nehnuteľnosti budú založené, alebo dlhopis bude zabezpečený nehnuteľnosťami, výnosy budú odlišné, ako keď príde akciový investor, ktorý sa bude podieľať na projekte s horizontom 40 rokov,“ vysvetlil Kotov.
„Nemôžeme povedať, že 3 % je málo a 5 % už dosť, pretože všetko závisí od štruktúry financovania,“ pokračoval Kotov. Pri dlhopisových investíciách dôchodkové správcovské spoločnosti požadujú vyššie výnosy, ktoré prevyšujú výnosy slovenských štátnych dlhopisov, zatiaľ čo akciové investície budú mať výnosy porovnateľné s tými na akciových trhoch. „Ak je aktuálne objem druhého piliera približne 17 miliárd eur, znamená to, že z tejto sumy by sa mohlo investovať až 800 až 900 miliónov eur, čo by malo výrazný vplyv na slovenskú ekonomiku. Tento proces však nebude okamžitý, a nie je isté, že sa celý limit naplní hneď,“ doplnil predseda ADSS.
ADSS oceňuje, že vládou schválený návrh zákona rozširuje investičné možnosti dôchodkových fondov, ale správcom neukladá povinnosť investovať do alternatívnych investícií. „Pozitívne hodnotíme aj nastavenie limitov pre alternatívne investície v zákone, čo je v súlade s naším dlhodobým postojom, že alternatívne aktíva majú dopĺňať, nie nahrádzať nosnú investičnú stratégiu dôchodkových fondov,“ uvádzajú vo svojom stanovisku ADSS.
Ďalej spoločnosti dodávajú, že budú každú alternatívnu investíciu starostlivo posudzovať z hľadiska rizík a potenciálnych výnosov. V prípade alternatívnych investícií územné obmedzenie na Slovensko zúži možnosti výberu atraktívnych a diverzifikovaných investičných príležitostí, čím môže byť obmedzený potenciál zhodnotenia úspor pre sporiteľov. „Rámec starobného dôchodkového sporenia v súčasnosti upravujú prísne pravidlá a ich dodržiavanie podlieha viacerým stupňom kontroly, kde najvýznamnejším je dohľad Národnej banky Slovenska,“ tvrdí asociácia.
Novelu vníma pozitívne aj predseda predstavenstva UNIQA DSS Peter Socha. „Naše konečné rozhodnutie o realizácii investícií tak bude vždy záležať od toho, či je očakávaná bezpečnosť a výnosnosť vhodná a výhodná pre našich klientov, majetok ktorých spravujeme,“ uviedol Socha.
Dodáva, že v tejto chvíli nemá zmysel hovoriť o žiadnom požadovanom nominálnom výnose. Tak, ako pri každej inej investícii, aj tu podľa neho pôjde o vhodnú kombináciu ponúkaného výnosu a s ním spojeného rizika. Ak takáto investícia bude spĺňať požadované kritériá a bude pre klientov výhodná, určite ju budú v UNIQA zvažovať.
Krok správnym smerom alebo riskantná investícia?
Martin Nemky, analytik XTB, sa k novele vyjadril, že v súčasnosti nevidí žiadne zásadné právne bariéry pre investovanie do infraštruktúrnych projektov. „Stačí vydanie infraštruktúrnych dlhopisov a ak budú dostatočne atraktívne, dôchodkové správcovské spoločnosti ich môžu nakúpiť,“ povedal Nemky. Podľa neho by tieto projekty nemali predstavovať vysoké riziko, najmä ak sú podložené štátnou podporou, a preto by do nich mohli investovať aj dôchodkové fondy, ktoré sa zameriavajú na dlhopisy. V súčasnosti je v takýchto fondoch nasporených 4,4 miliardy eur.
Nemky však varoval pred povinnosťou investovať do týchto projektov. „Nútenie investorov do konkrétnych aktív sa nikdy neukázalo ako pozitívne. Pokiaľ bude investícia dobrovoľná a bude mať atraktívny výnos, môže to byť prínosné,“ dodal. Naopak, ak by dôchodkové správcovské spoločnosti boli nútené investovať do infraštruktúry, mohlo by to poškodiť sporiteľov, pretože výnosy by nemuseli byť také vysoké, ako na trhoch. To minister práce popiera a ako avizoval, investovanie by malo byť dobrovoľné. Takže záleží len na správcovskej spoločnosti, či im príde investovanie atraktívne. Ak áno, budú investovať, ak nie nebudú.
Analytik upozornil aj na možné riziká pre sporiteľov v garantovaných fondoch, kde by mohol byť výnos z investícií do infraštruktúry nižší, ak by tieto projekty neponúkali dostatočne výhodné podmienky. „Ak bude ponuka pre investorov atraktívna, môže ísť o benefit. Ak bude však výnos nízky, poškodí to sporiteľov,“ uzavrel Nemky.
Čítajte viac Máte mesačne voľných 15 eur? Takto z nich urobíte 30 000 eur. Myslíte, že to nejde? + praktické príklady, ako to dosiahnuť
Ján Košč, analytik Konfederácie odborových zväzov, sa vyjadril podobne, no zameral sa na to, že investície by mali byť dobrovoľné. „Štát by mal vytvoriť priaznivé podmienky pre investície, ale rozhodnutie by malo zostať na dôchodkových správcovských spoločnostiach,“ uviedol Košč. Podľa neho je dôležité, aby tento krok nenarušil diverzifikáciu rizika.
Čo to znamená pre sporiteľov?
Novela zákona prináša otázky o tom, či by investovanie do infraštruktúry mohlo ovplyvniť výnosy sporiteľov. Martin Šuster, z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a odborník na dôchodkový systém, varuje pred povinnosťami: „Dôchodkové spoločnosti by nemali byť nútené investovať do konkrétnych domácich projektov, pretože to môže znížiť výnosy sporiteľov,“ povedal Šuster. Zároveň upozornil, že akciové a indexové fondy dokážu v súčasnosti dosahovať výnosy 6 až 10 % ročne, čo je výrazne vyššie než výnosy z infraštruktúry.
Šuster tiež upozornil na to, že rozklad rizika medzi viacerými piliermi dôchodkového systému je dôležitý a obmedzenie investícií len na Slovensko by mohlo tento efekt narušiť. Avšak zatiaľ o investície držané len na Slovensku nejde.
Na druhej strane Ján Košč vidí možnosť, že pre dôchodkové fondy investujúce do dlhopisov by mohol byť tento krok výhodný. „Ak budú podmienky priaznivé, môže to pomôcť zvýšiť výnosy,“ uzavrel.
Analytici sa však zhodujú na tom, že dobrovoľnosť investícií musí zostať zachovaná, aby sa zabezpečila výhodnosť pre sporiteľov. Pokiaľ by sa investície stali povinnými, mohol by tento krok poškodiť investorov, ktorí by museli financovať projekty s nižším výnosom, ako je je bežné na trhoch.
Súčasne platí, že investovanie do domácej infraštruktúry môže byť výhodné len v prípade, že podmienky budú atraktívne a riziká budú správne zohľadnené. O tom, ako sa nový zákon v praxi uplatní, rozhodnú portfólio manažéri a samotné dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré budú musieť prispôsobiť svoje investičné stratégie.