Už od januára sa tak zvýšia všetky penzie o pevnú sumu v prechodnom období od roku 2014 do roku 2017 s tým, že miera váh medziročného rastu spotrebiteľských cien a rastu priemernej mzdy sa bude meniť v prospech rastu spotrebiteľských cien. Od roku 2018 sa už budú dôchodky zvyšovať o takzvanú dôchodcovskú infláciu, ktorá presnejšie vyjadruje životné náklady dôchodcov.
„Dôvodom na zmenu spôsobu zvyšovania dôchodkových dávok je snaha zlepšiť dlhodobú udržateľnosť penzijného systému, pričom valorizácia percentuálnym spôsobom prostredníctvom inflácie za domácnosti dôchodcov zabezpečí kúpyschopnosť dôchodku, teda bude zachovaná reálna úroveň dôchodkov,” konštatuje hovorca rezortu práce Michal Stuška. „Prostredníctvom pevnej sumy počas prechodného obdobia sa zároveň zavádza solidarita medzi penzistami s podpriemernými a nadpriemernými dôchodkami.”
Každý starobný dôchodca tak na budúci rok dostane pridané 11,20 eura, predčasný penzista 11,50, invalidný dôchodca s poklesom schopnosti pracovať do 70 percent 5,90 eura, ak má invaliditu nad 70 percent, dostane 10,10. Vdovci a vdovy budú mať viac o 7,30 eura a siroty o 3,90 eura.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Zmena spôsobu valorizácie bude postupná.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
O dôchodcovskú infláciu sa budú penzie zvyšovať až od roku 2018. Od tohto roku začnú ľudia odchádzať aj neskôr do dôchodku. Podľa rezortu práce je to preto, že Slovensko nie je demografickou krivkou ohrozené práve v tomto období. Tá nastupuje až v ďalšom kole. „Nejde o alibizmus, ale fakt. Priemerný vek dožitia na Slovensku nie je porovnateľný s vyspelými krajinami EÚ,” vysvetľuje Stuška. „Ustanovenie určitého prechodného obdobia, po ktorého vypršaní sa začne predlžovať dôchodkový vek, pritom nie je ničím výnimočným. Po legislatívnej stránke je totiž vhodné, aby mali starší ľudia blízko dôchodkového veku transparentné informácie o ich zákonnom dôchodkovom veku. Taktiež je táto informácia potrebná pre ich vlastné rozhodnutie v oblasti pracovnej kariéry. Osobitnou problematikou ovplyvňujúcou možnosť okamžitého nábehu je skutočnosť, že v reále stále dochádza k predlžovaniu dôchodkového veku u žien s určitým počtom vychovaných detí, ktoré dosiahnu jednotný dôchodkový vek v niektorých prípadoch až v roku 2024.”
Podľa neho je obdobná situácia aj pri valorizácii penzií, pretože skokový prechod na dôchodcovskú infláciu zo súčasného tzv. švajčiarskeho spôsobu (50 % inflácia a 50 % rast priemernej mzdy) bez uplatnenia určitého prechodného obdobia by bol príliš radikálnym riešením.
Zavádza sa aj väčšia solidarita v prvom pilieri. Ľuďom, ktorí dnes zarábajú viac ako tisíc eur v hrubom, sa do penzie započítava 84 percent ich zárobku. Od budúceho roka sa priemerný osobný mzdový bod, ktorý je jednou z dôležitých veličín na výpočet dôchodku, teda jeho percento, bude postupne znižovať až na konečných 60 v roku 2018. Penzie lepšie zarábajúcich ľudí tak budú napriek vyšším odvodom nižšie.
Podľa Stušku sa týmto opatrením posilňuje solidarita medzi ľuďmi s vyššími a nižšími príjmami, pričom v roku 2011 bolo z celkového počtu novopriznaných starobných dôchodkoch 18 % osôb s priemerným osobným mzdovým bodom vyšším ako 1,25 a takmer 63 % ľudí s nižším ako 1. V praxi to teda bude vyzerať približne tak, že ľudia, ktorí zarábajú podpriemerne, budú mať v porovnaní s dneškom penzie mesačne vyššie asi o dve eurá, a ľudia, ktorí zarábajú lepšie, penzie mesačne nižšie približne o štyri eurá. Lepšie zarábajúci sa tak „vyskladajú“ na penzie ľudí s nižšími príjmami.
Riaditeľ Ineka Peter Goliaš konštatoval, že ak budú opatrenia v penzijnom systéme zrealizované, zlepšujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií. „Považujem však za chybu, že sa spustenie automatického predlžovania dôchodkového veku odkladá až o päť rokov, pričom k výraznej redukcii druhého piliera došlo okamžite,“ povedal. „Odkladanie zmien v prvom pilieri totiž zvyšuje riziko, ako sa k tomuto opatreniu postaví budúca vláda. Čím viac tieto zmeny odkladáme, tým viac treba dotovať dôchodky z daní alebo na úkor vyššieho dlhu, čo v konečnom dôsledku spomaľuje rast celej ekonomiky,“ dodal.
Už od septembra sa znížila sadzba príspevkov na starobné dôchodkové sporenie z deviatich na 4 percentá. „Od roku 2017 sa však bude zvyšovať každý rok o 0,25 % tak, aby v roku 2024 dosiahla 6 %. Od 1. januára budú mať sporitelia možnosť dobrovoľne si prispievať do II. piliera daňovo zvýhodnené dve percentá z čiastkového základu dane,” povedal hovorca. Ako ďalej dodal, dôchodková správcovská spoločnosť bude povinne spravovať iba dva dôchodkové fondy, z toho jeden dlhopisový garantovaný a jeden akciový negarantovaný. Bude mať však možnosť ponechať si všetky existujúce fondy, vytvoriť nové alebo existujúce zlúčiť s inými. „Ľudia, ktorí sú sporiteľmi v inom ako dlhopisovom garantovanom fonde, budú presunutí do tohto fondu k 30. aprílu 2013, ak na výzvu správcovskej spoločnosti nezašlú do 31. marca 2013 správcovskej spoločnosti v priloženej návratke svoj výslovný prejav vôle zostať sporiteľom v negarantovanom dôchodkovom fonde.“
Podľa analytika Radovana Ďuranu zvýšenie príjmov Sociálnej poisťovne formou zmenšenia II. piliera, zavedenia odvodov na dohody či zvýšenie vymeriavacích základov nevyrieši problém s nedostatkom peňazí. „Sociálna poisťovňa bude naďalej potrebovať dotáciu z rozpočtu. Prijaté opatrenia na strane výdavkov starobného poistenia majú len minimálny vplyv na ich výšku. Znižovanie miery náhrady pre vysokopríjmové skupiny je postupné, v plnej miere sa prejaví až v roku 2017, keď ľudia s trojnásobne vyšším vymeriavacím základom, ako je človek s priemernou mzdou, dostanú 2,3–násobne vyšší dôchodok. Zníženie miery náhrady však podľa môjho názoru nie je posledné, deficit sa neskôr bude opäť prehlbovať,“ upozornil. „Z dlhodobého hľadiska je najzásadnejšou zmenou zmenšenie druhého piliera, ktoré bude v budúcnosti viesť k vyšším výdavkom poisťovne pri vyplácaní dôchodkov z prvého piliera,“ dodal.