Na konkrétnom príklade to vo svojom statuse ukazuje expert na dôchodky a bývalý minister práce Jozef Mihál. Porovnáva dôchodky dvoch žien, ktoré mali takmer rovnaký pracovný aj životný príbeh. Jedna však odchádza do penzie v roku 2025, druhá o štyri desaťročia neskôr. Výsledok? Nižší dôchodok o 25 %, hoci do systému prispievali podobne.
Rovnaká práca, rovnaké deti, iný dôchodok
„Pani Anna sa narodila v októbri 1962, vychovala dve deti a 31 rokov pracovala ako zamestnankyňa s priemerným platom. Do dôchodku odchádza v roku 2025 vo veku 62 rokov a 4 mesiacov. Jej dôchodok bude 861,10 eura,“ píše Mihál.
Započítali sa jej totiž aj roky štúdia, rodičovskej dovolenky a čas evidencie na úrade práce. Celkovo jej Sociálna poisťovňa uznala až 46 rokov dôchodkového poistenia. Po výpočte osobného mzdového bodu (POMB) a úprave na tzv. solidárnu hodnotu jej vyšlo, že dôchodok v dnešných cenách dosiahne spomínaných 861 eur mesačne.
Na porovnanie: Pani Zuzana sa narodila v októbri 1988. Má rovnaký počet detí, rovnakú dĺžku zamestnania aj podobný plat. No do dôchodku pôjde najskôr v 65-ke, teda o viac než tri roky neskôr ako pani Anna.
Napriek tomu bude jej dôchodok len 638,40 eura, teda o 222,70 eura menej. A to v dnešných cenách. Mihál upozorňuje, že nejde o odhad založený na „horších časoch“ či zmenách legislatívy. Rozdiel vznikol čisto z rozdielnych pravidiel započítavania rokov a z nastavenia výpočtových vzorcov, ktoré sa v systéme menili.
Menej započítaných rokov, nižší dôchodok
Rozdiely vznikli napríklad tým, že Zuzane sa nezapočítajú roky štúdia, ako sa započítavali Anne. Tiež sa jej nezapočíta evidencia na úrade práce, zatiaľ čo Anne áno. „Kým Anne bolo uznaných 46 rokov, Zuzane len 37,“ uvádza Mihál.
Rozdiel vzniká aj vo výpočte osobného mzdového bodu – teda pomere jej platu k priemernej mzde v daných rokoch. A keďže Zuzana pracuje v časoch, keď sa tieto hodnoty už inak priemerujú a inak započítavajú, jej „výpočtová základňa“ je nižšia.
„Dôchodok pani Zuzany (ročník 1988) bude o 25 % nižší ako dôchodok pani Anny (ročník 1962),“ sumarizuje Mihál.
Generačný problém, nie konflikt
Mihál zároveň zdôrazňuje, že cieľom nie je vyvolať generačný konflikt. „Súčasní dôchodcovia si zaslúžia slušný dôchodok. Rovnako ako dnešní pracujúci si zaslúžia dôstojný príjem aj vyhliadku na primeraný dôchodok,“ píše.
Podľa neho je však nevyhnutné hovoriť otvorene o tom, že dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici sa na podobnú výšku dôchodku ako ich rodičia jednoducho nemôžu spoľahnúť. Ak chcú mať dôstojný dôchodok, musia si sporiť bokom – cez druhý či tretí pilier, alebo súkromne investovať.
25 % mínus bez zásahu parlamentu
Príklad pani Anny a pani Zuzany ukazuje, ako dôchodkový systém mení svoje výstupy aj bez explicitných legislatívnych zmien. Kľúčovým faktorom je to, čo sa započítava, ako sa ráta priemerný zárobok, a aký je dôchodkový vek.
Záver Mihála je preto jednoznačný: „Aj bez zmeny zákona budú o 25 rokov dôchodky o 25 % nižšie.“ A to by malo byť výzvou pre politikov aj občanov, aby sa na dôchodkový systém nepozerali ako na niečo nemenné, ale ako na mechanizmus, ktorému treba rozumieť – a dopĺňať ho vlastnou zodpovednosťou.
Celý kompletne rozpísaný príklad zverejnil expert na dane a dôchodky Mihál na svojom Facebooku.