Podľa Štatistického úradu SR čelí príjmovej chudobe 13,9 percenta žien. V prípade jednočlenných domácností žien je riziko chudoby ešte vyššie – až 26,3 percenta. Tieto čísla pritom neodzrkadľujú len aktuálny stav, ale aj dlhodobý problém, ktorý má korene v nižších zárobkoch a kratšej dobe odpracovanej na plný úväzok.
Muži na Slovensku zarábajú v priemere o 10,2 percenta viac, ako je priemer v národnom hospodárstve, zatiaľ čo ženy sú pod týmto priemerom o 10,5 percenta. Ak porovnáme priamo mzdy mužov a žien, ženy dosahujú len 81,2 percenta miezd mužov. To znamená, že mzdový rozdiel je takmer 19 percent. Za týmito číslami sa skrývajú mnohé bariéry: nižšie ohodnotenie, menej príležitostí na kariérny rast, obťažovanie na pracovisku, ale aj vysoká nezamestnanosť a zložitý návrat do práce po materskej dovolenke. „Veľkú časť problémov spôsobuje aj nedostupnosť predškolskej výchovy a infraštruktúry na opatrovanie seniorov,“ upozorňovala ešte minulý rok Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ).
Nezaplatená domáca práca, ktorú vo veľkej miere vykonávajú práve ženy, sa do dôchodkového systému vôbec neráta. Podľa údajov KOZ až 68 percent domácej práce vykonávajú ženy, pričom tejto činnosti venujú v priemere 38 hodín týždenne. To je prakticky ďalší pracovný úväzok – bez mzdy a bez dôchodkových odvodov.
Nízke dôchodky žien sú dôvodom, prečo odborníci čoraz častejšie apelujú na potrebu investovať. Investovanie nie je medzi ženami bežnou praxou, hoci ide o jeden z najefektívnejších spôsobov, ako si zabezpečiť dôstojný dôchodok.
Ženy pritom žijú v priemere o sedem rokov dlhšie ako muži. Nižší dôchodok v kombinácii s dlhším vekom znamená väčšie riziko finančnej tiesne vo vyššom veku.
Podľa údajov z vlaňajšieho roka od Moniky Hamed z investičnej skupiny Proxenta tvoria ženy len asi 30 percent všetkých investorov na Slovensku. „Najmä u mladších žien však vidíme pozitívny trend. Vo veku do 35 rokov investujú ženy dokonca o 17 percent viac ako muži,“ vysvetľuje Hamed. Tento trend sa však s vekom mení – po štyridsiatke ženy častejšie zaostávajú za mužmi, čo sa týka investovaných objemov. Jednou z bariér, ktorá ženám bráni viac investovať, sú aj predsudky. „Stále pretrváva mýtus, že ženy nerozumejú peniazom alebo sú príliš opatrné na investovanie. To však nie je pravda,“ hovorí Hamed. Podporuje to aj štúdia Ekonomickej univerzity vo Warwicku, ktorá zistila, že návratnosť investícií bola u žien vyššia než u mužov – a to takmer o dve percentá. Ženy podľa tejto štúdie investujú trpezlivejšie a menej často obchodujú, čo z dlhodobého hľadiska prináša lepšie výsledky. Podobné zistenia má aj štúdia spoločnosti Wells Fargo, ktorá v roku 2021 ukázala, že ženy dosahujú podobné výnosy ako muži, ale podstupujú výrazne menšie riziko.
Odborníci odporúčajú začať s investovaním čo najskôr a budovať portfólio postupne. Ideálne je kombinovať viacero typov aktív – od fondov po dlhopisy či akcie – a poradiť sa s odborníkmi. „Vyvážená stratégia pomáha riziká rozložiť a zabezpečiť stabilnejšie výnosy,“ radí Hamed.
Okrem toho je kľúčové zvyšovať povedomie o finančnej gramotnosti a odbúravať mýty, ktoré ženy od investovania odrádzajú. „Finančné plánovanie sa stáva nevyhnutnosťou, keďže spoliehať sa iba na dôchodok od štátu už nestačí,“ uzatvára Hamed.
Hoci rovnosť v dôchodkoch je stále v nedohľadne, ženy môžu aktívnym prístupom aspoň čiastočne zmierniť dosahy systémových nerovností. A spoločnosť – či už zamestnávatelia, alebo štát – musí vytvárať podmienky, ktoré ženám umožnia lepšie sa pripraviť na starobu bez chudoby.
Pokuta za materstvo
Problém rodových rozdielov v práci a odmeňovaní nie je len slovenský fenomén. Podľa čísiel kariera.sk priemerný rodový mzdový rozdiel v krajinách Európskej únie je 12,7 % – práve o toľko menej zarobili ženy v roku 2022 priemerne na hodinu oproti mužom. Pre lepšiu predstavu by ženy museli odpracovať o 1,5 mesiaca viac v roku, aby tento rozdiel dorovnali.
Podobne nelichotivé je aj porovnanie v rámci Indexu rodovej rovnosti EÚ, kde Slovensko v roku 2024 dosiahlo skóre 59,9 bodu zo 100 a umiestnilo sa až na 22. mieste z 27 štátov. To naznačuje, že vo vyrovnávaní postavenia žien a mužov v práci i doma stále výrazne zaostávame za európskym priemerom. Výskumy potvrdzujú, že ženy nesú výrazne vyššiu záťaž neplatenej práce v domácnosti. Na Slovensku strávia ženy neplatenými činnosťami priemerne okolo 33 hodín týždenne, kým muži necelých 18 hodín. To znamená, že Slovenky odpracujú doma približne o 15 hodín viac týždenne než muži. Podobná priepasť existuje aj na úrovni Európskej únie. Ženy priemerne venujú neplatenej práci vyše štyroch hodín denne, čo je zhruba o dve hodiny denne viac ako muži. Aj vďaka širšej podpore otcovskej dovolenky a služieb starostlivosti však niektoré krajiny (najmä severské štáty) dosahujú vyrovnanejšie delenie povinností.
„V porovnaní s vyspelými štátmi vidíme, že vyrovnanejšie partnerstvo v rodine prináša benefity. Ženy sa môžu plnohodnotnejšie realizovať aj v kariére a muži sa aktívnejšie podieľajú na výchove detí. Takýto model je prospešný pre celú spoločnosť,“ konštatuje Katarína Tešla, manažérka komunikácie a PR portálu Kariéra.sk a dodáva, že pozitívne príklady zo zahraničia by mohli inšpirovať aj Slovensko. Nerovnomerné rozdelenie povinností neovplyvňuje len voľný čas žien, ale aj ich profesionálny život. Mnohé ženy majú menej času a energie na kariérny rast, ďalšie vzdelávanie či prijímanie náročnejších pracovných úloh. Aj experti označujú nerovnú deľbu platenej a neplatenej práce za jeden z koreňov rodovej nerovnosti na trhu práce, čo sa odráža aj na dôchodkoch. V dôsledku materstva a častejších prerušení kariéry sa ženy pomalšie posúvajú na vyššie pozície. V rámci EÚ tvoria ženy len okolo 35 % manažérov, informuje pracovný portál.
Ďalším problémom je, že na Slovensku využívajú rodičovskú dovolenku predovšetkým ženy. Podiel otcov na rodičovskej dovolenke dlhodobo dosahuje len okolo 2 %, takže starostlivosť o malé deti zostáva takmer výhradne na matkách. Pozitívnym trendom je však narastajúci počet otcov, ktorí čerpajú materské – aktuálne ide už o každého štvrtého. Podľa analýz Inštitútu finančnej politiky to má reálny dosah na skorší návrat matiek do zamestnania. Kým polovica matiek nastupuje do práce až po 33 mesiacoch od pôrodu, ak bol v rodine na materskej otec, matky sa vracajú priemerne už po 25 mesiacoch.
Minister Tomáš chystá zásadnú zmenu rodičovského dôchodku
Minister práce Erik Tomáš pripravuje nové opatrenie, ktoré môže zmeniť rodičovský dôchodok tak, ako ho poznáme dnes. Zásah má vyriešiť nespravodlivosti v súčasnom systéme, ktorý podľa kritikov zvýhodňuje niektorých seniorov a iných diskriminuje.
Rodičovský dôchodok sa od januára 2025 prepočítava podľa nových pravidiel. Kým do minulého roka sa určoval ako 1,5 percenta z hrubého príjmu dieťaťa, pričom bol zastropovaný na úrovni 1,5 percenta z 1,2-násobku priemernej mzdy, od tohto roka sa už viaže na asignáciu dvoch percent z dane z príjmu. Sociálna poisťovňa od januára nového roka prestala rozhodovať o rodičovskom dôchodku na základe svojich údajov a suma sa po novom odvíja od daňových priznaní. Prvý raz sa dôchodcovia k týmto peniazom dostanú až v roku 2026.
Minister Tomáš priznáva, že aktuálny model má viaceré slabiny. „Diskriminuje seniorov bez detí alebo tých, ktorí vychovali deti so zdravotným znevýhodnením,“ upozornil už na jeseň minulého roka. Zároveň však považuje za dôležité, aby rodičovstvo nebolo penalizované nižším dôchodkom.
Tomášov rezort preto pripravuje alternatívu – započítanie obdobia stráveného na materskej a rodičovskej dovolenke do dôchodku tak, ako keby matky (či otcovia) počas tejto doby normálne pracovali. Tento krok by výrazne zvýšil penzie najmä ženám, ktoré si počas pracovného života prerušili kariéru kvôli výchove detí.
Minister avizoval, že detaily návrhu plánuje predstaviť v najbližších týždňoch. Zatiaľ však presné znenie nepoznáme.
Zmeny bude musieť schváliť aj opozícia
Rodičovský dôchodok je zakotvený priamo v ústave, a preto na akúkoľvek zásadnú úpravu potrebuje vláda ústavnú väčšinu. To znamená, že bez podpory opozície sa reforma nepohne.
„Kým sa nenájde ústavná väčšina, rodičovský dôchodok zostáva vo svojej súčasnej podobe ako asignácia daní,“ uvádza ministerstvo práce.
„Pokuta za materstvo“ znižuje dôchodky aj o 17 %
Dnešný dôchodkový systém matky penalizuje. Ak žena počas života vychováva deti, jej dôchodok je priemerne nižší než dôchodok žien, ktoré deti nemali alebo ich nevychovávali osobne.
Rozdiely sú citeľné – napríklad žena s tromi deťmi, ktorá mala počas materskej a rodičovskej dovolenky nižší príjem, má dôchodok nižší o takmer 17 percent oproti žene, ktorej by sa počas materskej započítaval rovnaký príjem ako pred jej nástupom. V praxi to znamená, že kým by mohla dostávať 920 eur, reálne dostáva len okolo 764 eur.
Podobné rozdiely sú aj pri ženách s dvoma alebo jedným dieťaťom. Tie, ktoré vychovali dve deti, majú dôchodok priemerne 816 eur, a pri jednom dieťati je to okolo 868 eur. Vo všetkých prípadoch sú penzie nižšie, než by boli pri plnom započítaní príjmov počas materskej.
Ministerstvo práce preto tvrdí, že úprava pravidiel by odstránila nespravodlivosť a zabezpečila matkám dôchodky, ktoré lepšie zohľadňujú ich prácu pri výchove ďalšej generácie.