Premiér zatiaľ konkrétne zmeny nepredstavil, no podľa medializovaných informácií sa zvažujú úpravy zákona, ktoré by opäť umožnili hromadný výstup zo systému a mohli by znížiť odvody smerujúce na individuálne účty sporiteľov.
Holečková zverejnila chronológiu zásahov, ktoré Fico realizoval počas svojich predchádzajúcich vlád. V statuse na sociálnej sieti uvádza konkrétne roky, počty ľudí, ktorí zo systému odišli, a odhadované zisky pre štát.
História zásahov do druhého piliera:
- 2008 – Prvé otvorenie druhého piliera. Zo systému odišlo 105-tisíc ľudí, štát podľa Holečkovej získal 132 miliónov eur.
- 2009 – Zavedli sa tzv. garancie pre všetky fondy, ktoré viedli k presunu úspor do menej výnosných aktív. Druhýkrát bol systém otvorený, odišlo ďalších 60-tisíc sporiteľov. Štát získal 109 miliónov eur.
- 2012 – Zníženie príspevkovej sadzby z pôvodných 9 % hrubej mzdy na 4 %, čím sa objem sporenia na dôchodok výrazne znížil.
- 2013 – Všetci sporitelia boli presunutí z výnosných akciových a indexových fondov (s výnosmi okolo +9 % ročne) do dlhopisových fondov (s výnosmi až –9 %). Podľa odborníkov tak sporitelia prišli o miliardy eur na potenciálnych výnosoch.
V tom istom roku prišlo aj tretie otvorenie piliera – odišlo 90-tisíc ľudí, pričom štát získal 280 miliónov eur.
- 2015 – Štvrté otvorenie. Systém opustilo 158-tisíc sporiteľov, štát si pripísal zisk 600 miliónov eur.
- 2023 – Opätovné zníženie sadzby z 5,5 % na 4 %. Ročne tak podľa Holečkovej prišlo k presunu 360 miliónov eur mimo súkromné účty sporiteľov.
Dôchodkové úspory v ohrození?
V súčasnosti si v druhom pilieri sporí približne 1,96 milióna ľudí. Na ich účtoch sa nachádza majetok v hodnote takmer 16,6 miliardy eur. Tieto peniaze sú majetkom sporiteľov, no ak dôjde k ďalšiemu zásahu, môžu byť podľa Holečkovej znovu ohrozené.
„Nechajme si svoje úspory. Druhý pilier je jednou z mála reálnych šancí na dôstojný dôchodok,“ apeluje.
Naše dôchodkové úspory to majú zrátané
Teda si to aspoň po zverejnení hodnotenia našej krajiny ratingovou firmou Standard & Poor's (S&P) myslia analytici z Dáta bez pátosu. „Ladislavovi Kamenickému pri absencii akýchkoľvek zásadných možných a pre sociálnych demokratov prístupných opatrení (zachovanie sociálneho štandardu, dotácie energií, 13. dôchodok, prídavky, dávky, výsluhové dôchodky, počty zamestnancov v štátnej správe) zostáva jediné zásadné, hodnotou veľké a dokonca ratingovkou posvätené riešenie, " uviedli.
"Zníženie príspevku do II. piliera zo 4 % na 2 % v roku 2026, prípadne totálne zníženie o 2 %, následne o 1 % a potom aj o to posledné 1 % v rokoch 2026–2028. Toto prinesie za každé 1 % rovných 400 miliónov eur v roku 2026 a neskôr vďaka rastu poplatok pol miliardy ročne. Na rok 2026 si napíšme ročne 600 miliónov, na rok 2027 1 miliardu a na rok 2028 1,25 miliardy eur. To máme napoly skonsolidované,“ zhodnotili analytici.
Ide o miliardy eur
Otvorenie druhého piliera podľa nich pri správnej vládnej rétorike a pri preháňaní toho, ako porastú štátne dôchodky prinesie hneď v roku 2026 zhruba miliardu, ak nie dve a potom pokvapká po miliarde aj v rokoch 2027 a 2028. „Ak by to spravili šikovne a otvorili by ho už v tomto roku (aspoň pre niektoré skupiny), tak príde pol miliarda už v roku 2025,“ podotkli analytici.
Sociálna poisťovňa by po zásahoch do druhého dôchodkového piliera za roky 2025 až 2027 dostala asi 4 miliardy eur, možno až 5 miliárd a následne stále vyššie sumy. „Ratingovka, EÚ a nakoniec aj Ladislav Kamenický majú cieľ sa dostať na deficit 3,7% HDP v roku 2027. To je potreba ušetriť kumulatívne v 2025 až 2027 za 3 roky oproti 5,3 % HDP deficitu v 2024 spolu menej ako 4 % HDP. Zo sumy 140 miliárd ročného HDP je to 5 až 6 miliárd kumulatívne. Druhý pilier to v pohode dodá a ešte aj zostane,“ myslia si analytici z Dáta bez pátosu.
"Otvorili sme odbornú diskusiu o tom, či by sa ľudia v druhom pilieri mali slobodne rozhodnúť o tom, či v ňom chcú zostať, keďže je evidentné, že u mnohých z nich dôjde k prípadu, že budú mať omnoho nižšie dôchodky ako v situácii, keď by zostali len v prvom pilieri. Musím povedať, že reakcia odbornej verejnosti bola konštruktívna, lebo oni vedia, že v druhom pilieri je skupina Ľudí, ktorá tam nemá čo robiť,“ povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš.
Zároveň odmietol, že by vláda chcela siahať na úspory ľudí. Dôchodok z oboch pilierov v súčasnosti poberá 58-tisíc ľudí a podľa Tomáša až 95 percent z týchto ľudí má nižší dôchodok, ako by mali, ak by poberali penzie len z prvého piliera. Podľa neho majú títo ľudia nižší dôchodok v priemere o päťdesiat eur.
Zrušenie II. piliera
Plánované zrušenie druhého dôchodkového piliera podporujú podľa analytikov aj dávne nedávne výroky súčasného premiéra Roberta Fica. „Ešte môže a aj zneužije v komunikácii to, že II. pilier stratil na hodnote tento rok 2 miliardy eur napriek pokračujúcim príspevkom z riadnych odvodov. Na ministerstve financií toto všetko vedia a aktívne s tým pracujú. Odporúčame otvorenie piliera po ukľudnení sa akciových trhov a korekcii cien akcií smerom hore, aby bol efekt otvorenia aspoň vyšší v euro-hodnotách,“ konštatovali analytici.
Report ratingovej agentúry k zmene výhľadu na „negatívny“ z neutrálneho je podľa nich v podstate plná dobrých správ ako to vie Slovensko dať aj v budúcnosti a dokonca aj v tej za horizontom konca tejto vlády. „Ratingová agentúra v tabuľkovej časti používa podľa analytikov prevažne lineárne vzorce, kde „cash flow“ parametre: úrok z čistého dlhu voči príjmom štátu ide úplne do hajzlu (prepáčte ten jazyk), ale existujú krajiny aj s horšími parametrami. Sedí, existujú, a nie jedna. Problém Slovenska sú klesajúce zahraničné investície, odliv výnosov z tých investícií, ktoré sem už prišli a upadajúca schopnosť z vybraných daní a odvodov (mínus platené úroky) financovať čokoľvek, čo nefunguje, rozpadá sa, treba opraviť, treba postaviť,“ zdôraznili analytici.
Trinásty dôchodok
Ratingovky nehodnotia stav krajiny, ale len a len jej schopnosť splácať budúce výdavky, upozornili. „Dokonca je v správe veta, že, 13 dôchodok vláda odfinancovala znížením príspevkov do II. súkromného dôchodkového piliera v prospech piliera prvého. Analytikom z ratingovky asi ušlo, že to zníženie príspevkov prinieslo asi 360 miliónov eur, ale 13. dôchodok stál 900 miliónov eur. Takže na dve tretiny 13. dôchodku sa skladáme daňou z finančných transakcií. Maličkosť,“ uzavreli analytici.