Prvý pilier je štátny, priebežný a povinný. Znamená to, že z výplat zamestnancov a podnikateľov sa dnes odvádza časť do Sociálnej poisťovne, ktorá z týchto peňazí vypláca dôchodky súčasným penzistom. Princíp solidarity – teda že pracujúci platia na dôchodcov – je stabilný len vtedy, keď je dosť mladých ľudí, ktorí platia odvody. Tento predpoklad však v starnúcej spoločnosti prestáva platiť. V súčasnosti ide na starobné poistenie 18 percent z hrubej mzdy zamestnanca, pričom celý tento odvod platí zamestnávateľ.
Výška budúceho dôchodku závisí od počtu odpracovaných rokov, výšky odvodov a ďalších parametrov, ktoré sa môžu zmeniť politickým rozhodnutím. Systém má výhodu v tom, že je garantovaný štátom, no zároveň je veľmi citlivý na demografický vývoj a ekonomickú situáciu.
Druhý pilier je kapitalizačný a bol zavedený v roku 2005 ako reakcia na dlhodobú neudržateľnosť priebežného systému. V tomto pilieri si pracujúci odkladajú časť odvodov na osobné dôchodkové účty, ktoré spravujú súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti, tzv. DSS-ky.
Tí, ktorí začali pracovať po 1. máji 2023, do neho vstupujú automaticky s možnosťou vystúpiť do dvoch rokov. Ostatní majú možnosť prihlásiť sa do veku 40 rokov. Odvody sa potom delia: 14 percent ostáva v prvom pilieri a 4 percentá idú do druhého. Peniaze v druhom pilieri sa investujú do fondov – od najkonzervatívnejších dlhopisových až po dynamické indexové, ktoré kopírujú vývoj akciových trhov. Sporiteľ si môže fondy vybrať sám alebo sa spoľahnúť na tzv. predvolenú stratégiu.
Čítajte viac Tento dôchodok sa začína vybavovať u lekára, Sociálna poisťovňa nasleduje až potom. Aké doklady od vás budú pýtať?
Výhodou druhého piliera je, že peniaze sú viazané na konkrétneho sporiteľa a sú dediteľné. Ak sporiteľ zomrie pred dôchodkom, jeho úspory sa vyplácajú pozostalým. Rizikom je vývoj trhu – hodnota investícií môže kolísať a ich výnosy závisia aj od poplatkov, ktoré si DSS-ky účtujú. Väčšina sporiteľov stále zostáva v garantovaných fondoch, ktoré sú menej rizikové, no z dlhodobého hľadiska prinášajú nižšie zhodnotenie. Štát preto v posledných rokoch zaviedol automatický presun mladších sporiteľov do výnosnejších indexových fondov.
Tretí pilier je dobrovoľný systém doplnkového dôchodkového sporenia. Funguje ako forma zamestnaneckého benefitu, keď zamestnanec a zamestnávateľ spoločne prispievajú na dôchodkové poistenie do súkromnej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Najčastejšie sa tento systém využíva vo verejnej správe, v energetike či doprave. Príspevky do tretieho piliera sú investované podľa výberu sporiteľa, pričom výhodou sú aj daňové úľavy – zamestnanec si môže znížiť daňový základ o príspevky do určitej výšky. Výška nasporenej sumy a budúceho doplnkového dôchodku však výrazne závisí od dĺžky sporenia, výnosnosti fondu a výšky príspevkov. Hoci ide o čisto dobrovoľný systém, mnohým ľuďom môže v starobe výrazne pomôcť, ak ho začnú využívať dostatočne skoro.
Výška budúceho dôchodku závisí od kombinácie všetkých troch pilierov, dĺžky a výšky príspevkov, ako aj od vývoja ekonomiky a legislatívy. Presne vypočítať, koľko človek dostane, dnes nie je možné. Isté však je, že spoliehať sa len na prvý pilier bude čoraz riskantnejšie. Preto je výhodné, ak má človek dôchodok rozložený medzi viaceré piliere. To, čo môže každý urobiť už dnes, je aspoň základná kontrola: v ktorom fonde sa nachádzajú vaše úspory v druhom pilieri.
Dôchodkové piliere možno vnímať ako tri nohy pod jedným stolom. Čím pevnejšie sú všetky tri, tým stabilnejšie bude váš dôchodok stáť. Kým prvý pilier ostáva doménou štátu, druhý a tretí umožňujú pracujúcim aktívne ovplyvniť svoju budúcnosť. Dnes už nestačí spoliehať sa na štát – ak chceme dôstojne prežiť starobu, musíme začať konať skôr, ako bude neskoro.