Slovenské štatistiky hovoria jasne: priemerný dôchodok ženy je zhruba o 20 percent nižší ako dôchodok muža. Nejde pritom o abstraktné čísla – pre mnohé ženy to v praxi znamená reálne ohrozenie chudobou, najmä ak žijú samy.
Podľa Štatistického úradu SR žije v príjmovej chudobe takmer 14 % žien. Ak sa však pozrieme len na ženy v jednočlenných domácnostiach, podiel stúpa až na 26,3 %. Dôvod? Nižšie mzdy, častejšie prerušenia kariéry, kratšia práca na plný úväzok a nezaplatená domáca starostlivosť, ktorá sa v penzijnom systéme jednoducho nepočíta.
Nižší príjem, nižší dôchodok – ale nie vlastnou vinou
Muži na Slovensku zarábajú priemerne o 10,2 % viac než celkový priemer národného hospodárstva. Ženy sú, naopak, o 10,5 % pod ním. Keď sa pozrieme na priamy mzdový rozdiel medzi pohlaviami, ženy dostávajú len 81,2 % mzdy mužov – čo je takmer 19-percentný rozdiel. Tento rozdiel nie je výsledkom menšej snahy či ambícií, ale bariér, ktoré ženy na pracovisku denne zažívajú: horší prístup k povýšeniu, nižšie ohodnotenie, ťažší návrat po materskej, ale aj nedostatočná dostupnosť služieb, ktoré by umožnili zladenie práce s rodinou.
„Jednou z hlavných prekážok je aj chýbajúca infraštruktúra – predškolské zariadenia, opatrovateľské služby pre seniorov. Bez toho ženy ťahajú dvojnásobnú šichtu,“ konštatovala ešte vlani Monika Uhlerová z KOZ SR.
Kľúčový faktor, ktorý systém dôchodkov opomína, je rozsah neplatenej práce v domácnosti. Až 68 % z nej vykonávajú ženy – priemerne 38 hodín týždenne. To je plný pracovný úväzok – ale bez mzdy a bez dôchodkových odvodov.

Investovanie ako nástroj slobody
Ženy na Slovensku žijú priemerne o sedem rokov dlhšie než muži. Ak sa k tomu pridá nižší dôchodok, výsledkom je dlhšie obdobie v neistote. Aj preto čoraz viac odborníkov apeluje, že ženy by mali častejšie investovať.
Hoci ženy v súčasnosti tvoria len zhruba 30 % investorov, trend sa začína meniť. „Vo veku do 35 rokov dokonca ženy investujú o 17 % viac než muži,“ tvrdí Slavomír Frešo, analytik investičnej skupiny Proxenta. Po štyridsiatke však ženy v investovaní zaostávajú, čo môže súvisieť aj s obavami či predsudkami. „Stále pretrváva mýtus, že ženy nerozumejú peniazom alebo sú na investovanie príliš opatrné. Realita je opačná,“ dodáva Proxenta.
Štúdia z Ekonomickej univerzity vo Warwicku ukázala, že ženy majú dlhodobo lepšie investičné výnosy – priemerne o dve percentá. Ich výhodou je trpezlivosť a menšia tendencia riskovať. Podobné zistenia priniesla aj analýza spoločnosti Wells Fargo – ženy dosahujú porovnateľné výnosy ako muži, ale s nižšou mierou rizika.
Finančná gramotnosť nie je len „bonus“
Začať s investovaním čo najskôr a ideálne pravidelne – to je kľúč k vytváraniu rezervy na dôchodok, ktorý nebude len o prežití. „Vyvážené portfólio, kombinácia fondov, dlhopisov a akcií, je cestou k stabilnejším výnosom,“ odporúča Frešo. No okrem produktov je rovnako dôležité odbúravať mýty a posilňovať finančné sebavedomie žien.
Lepší dôchodok je síce beh na dlhú trať, no každé rozhodnutie – od návratu do práce cez rozdelenie rodičovskej dovolenky až po prvú investíciu – má svoj význam.

Rodová nerovnosť má systémové korene
Problém nižších dôchodkov žien nie je len slovenský jav. V rámci EÚ zarábali ženy v roku 2022 o 12,7 % menej na hodinu než muži. Inými slovami – ženy by museli pracovať o mesiac a pol dlhšie, aby dosiahli rovnaký ročný príjem.
Aj v Indexe rodovej rovnosti EÚ zaostávame. V roku 2024 získalo Slovensko len 59,9 bodu zo 100 a skončilo na 22. mieste z 27 členských krajín. Nerovnosť sa netýka len práce, ale aj domácnosti. Slovenské ženy venujú neplatenej práci priemerne 33 hodín týždenne, muži len 18. V prepočte ide o 15 hodín rozdielu každý týždeň. V celoeurópskom porovnaní to znamená, že ženy robia doma zhruba o dve hodiny denne viac.
Niektoré krajiny však ukazujú, že zmenu možno dosiahnuť – napríklad širšou podporou otcovskej dovolenky. Výsledkom je rovnomernejšie rozdelenie povinností a vyššia miera zapojenia žien na trhu práce. „Vyrovnanejšie partnerstvo v rodine pomáha ženám naplno sa rozvíjať aj v kariére a mužom byť súčasťou každodennej výchovy. Takýto model je prospešný pre celú spoločnosť,“ hovorí Katarína Tešla z portálu Kariéra.sk.
Matky s pokutou, otcovia s benefitom
Na Slovensku čerpajú rodičovskú dovolenku najmä ženy – otcovia sa na nej podieľajú len v dvoch percentách prípadov. Našťastie, rastie podiel mužov, ktorí využívajú materskú. Dnes je to už približne každý štvrtý. A to má konkrétne dôsledky. Podľa Inštitútu finančnej politiky sa matky, ktorých partneri boli na materskej, vracajú do práce priemerne o osem mesiacov skôr než ostatné. A práve kontinuita v zamestnaní je jedným z hlavných faktorov, ktorý ovplyvňuje nielen výšku aktuálneho príjmu, ale aj budúci dôchodok.
Chystané zmeny
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD) nedávno predstavil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá má odstrániť dlhodobú diskrimináciu matiek senioriek, ktoré pre výchovu detí na materskej alebo rodičovskej dovolenke dostávajú nižšie dôchodky. Seniorkám a seniorom, ktorí vychovali deti, by sa v rámci nej mal zvýšiť dôchodok približne o 180 eur až 200 eur ročne. Budúci dôchodcovia ktorí boli na materskej alebo rodičovskej dovolenke si môžu prilepšiť aj o 300 eur ročne.
Viac ako 500-tisíc dôchodcom sa tak prepočíta dôchodok. Minister práce už niekoľkokrát avizoval, že plánuje zmeny v dôchodkoch a chce odstrániť diskrimináciu, ktorou trpia rodičia, ktorí vychovali deti. Práve pre obdobie strávené na materskej alebo rodičovskej dovolenke majú títo ľudia nižšie penzie oproti dôchodcom, ktorí deti nemajú a celý život pracovali.
V súčasnosti sa za matky počas starostlivosti o dieťa odvádzajú dôchodkové odvody z vymeriavacieho základu 60 % priemernej mzdy, a to vedie k nižším dôchodkom. „Po novom, čo sa týka novely zákona o sociálnom poistení, budeme postupovať tak, že vezmeme zárobky týchto senioriek a seniorov, ktorí sa starajú o deti pred obdobím materskej a rodičovskej a po období starostlivosti o dieťa, spojíme ich, spriemerujeme a Sociálna poisťovňa bude akceptovať odvody z tejto priemernej sumy aj za obdobie starostlivosti o dieťa,” vysvetlil šéf rezortu práce.
Jednoducho, na seniorky alebo seniorov, ktorí sa starali o deti, sa štát bude pozerať tak, ako keby v tom období riadne pracovali, uviedol minister.