Podľa údajov Sociálnej poisťovne poberá starobný dôchodok približne 1,1 milióna ľudí. Z toho vyše 280-tisíc dôchodcov si zároveň popri dôchodku aj zarába – buď na pracovnú zmluvu, dohodu, alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby. Čísla tak naznačujú, že zhruba každý štvrtý dôchodca je naďalej aktívny na trhu práce.
Motívy sú rôzne. Mnohí seniori hovoria, že z dôchodku jednoducho nevyžijú. Priemerný starobný dôchodok na Slovensku sa v roku 2025 pohybuje okolo 640 eur, čo v čase inflácie a vysokých cien energií a potravín prestáva stačiť na dôstojný život. Ďalšia skupina starších ľudí si prácu udržiava pre pocit zmysluplnosti, spoločenský kontakt alebo jednoducho preto, že sú zdraví a majú chuť ešte pracovať.
Na druhej strane však často narážajú na legislatívne a systémové prekážky. Napríklad ak sa rozhodnú znova zamestnať ako SZČO, musia si platiť odvody, hoci sú už dôchodkovo poistení. Mnohí tiež kritizujú, že ich zárobok môže mať vplyv na niektoré dávky, napríklad daňový bonus na manželku alebo iné daňové zvýhodnenia. V niektorých prípadoch sa im dokonca neoplatí pracovať viac, pretože by stratili nárok na výhodnejšie zdravotné poistenie alebo iné sociálne výhody.
Sociológovia upozorňujú, že Slovensko sa musí pripraviť na starnutie populácie a pracujúci seniori budú čoraz dôležitejšou súčasťou pracovného trhu. Zatiaľ však nemáme komplexnú politiku, ktorá by aktívne starnutie podporovala. Odborníci volajú po daňových úľavách, flexibilnejších formách zamestnania aj po reformách v dôchodkovom systéme, ktoré by zohľadňovali špecifickú situáciu starších pracujúcich.
Pracujúci dôchodcovia sú tiež dôležitým článkom v sektore, kde je nedostatok pracovnej sily – napríklad v obchode, službách, školstve alebo zdravotníctve. Zatiaľ čo mladší zamestnanci častejšie menia zamestnanie, seniori prinášajú stabilitu, lojalitu a skúsenosti. Aj zamestnávatelia si to začínajú uvedomovať a mnohí aktívne hľadajú starších zamestnancov, ktorí sú ochotní pracovať na skrátený úväzok alebo podľa dohodnutého harmonogramu.
Problémom však zostáva aj diskriminácia. Hoci veková diskriminácia je zákonom zakázaná, mnohí starší uchádzači o prácu sa sťažujú, že ich vek je stále bariérou pri hľadaní zamestnania. Firmy často uprednostnia mladších kandidátov, hoci seniori ponúkajú dlhoročnú prax a zodpovedný prístup.
Pracujúci seniori tak balansujú medzi odhodlaním byť aktívnymi a systémom, ktorý im to často neuľahčuje. Viaceré štáty EÚ už zaviedli politiky na podporu aktívneho starnutia vrátane špeciálnych daňových výhod či motivácií pre zamestnávateľov. Slovensko je v tomto smere pozadu a odborníci varujú, že bez aktívnych krokov sa z rastúceho počtu pracujúcich seniorov môže stať nevyužitý potenciál.
Príklad č.1:
Pánovi Ladislavovi bol priznaný predčasný dôchodok 1. marca 2025 vo výške 625 eur. Pán Ladislav sa znova zamestnal 1. júna 2025 a pracovná zmluva mu má trvať do posledného dňa v októbri 2025. V práci dosiahol osobný vymeriavací základ 6 200 eur. Jeho OMB sa vypočíta ako 6 200 eur / 17 160 eur. Čo je 0,3613.
Aktuálna dôchodková hodnota na rok 2025 je 18,7434 eura.
Suma sa zvýši výpočtom: OMB x ADH, čo je 6,77 eura.
K jeho pôvodnému dôchodku 624,98 eura sa pripočíta suma 6,77 eura.
Nový zvýšený dôchodok pána Ladislava bude 631,75 eura.
Príklad č. 2
Pán Blažej splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 1. januára 2025, o priznanie starobného dôchodku nepožiadal, ale bol ďalej zamestnaný až do 31. marca a o priznanie starobného dôchodku požiadal od 1. apríla 2025.
Hodnota jeho priemerného osobného mzdového bodu je 1,0012, teda zarábal priemernú mzdu. K 1. januáru mal odpracovaných 43,6768 roka (15 942 : 365 = 43,6768). Aktuálna dôchodková hodnota na tento rok je 18,7434 eura. Za obdobie od 1. januára do 31. marca 2025 zarobil 2 847,63 eura.
Suma starobného dôchodku patriaca od 1. apríla sa určí takto:
1. určí sa suma starobného dôchodku patriaca do vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. do 31. decembra 2024:
1,0012 × 43,6768 × 18,7434 = 819,63 eura mesačne
2. k tejto sume sa pripočíta zvýšenie patriace za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok:
určí sa osobný mzdový bod za obdobie od 1. januára do 31. marca 2025, 2 847,63 : 17 160 eur = 0,1659 (za posledný rok obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok sa použije všeobecný vymeriavací základ 17 160 eur, to znamená všeobecný vymeriavací základ za rok 2023, ktorý dva roky predchádza roku 2025)
vypočíta sa zvýšenie za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok 0,1659 × 18,7434= 3,10953006 eura mesačne
táto suma sa pripočíta k sume dôchodku určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok 819,63 + 3,10953006 = 822,73 eura mesačne
3. k takto určenej sume sa pripočíta percentuálne zvýšenie za 90 dní obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok:
hodnota percentuálneho zvýšenia = (90 : 30) x 0,5 prihliada sa len na celých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia = hodnota percentuálneho zvýšenia = 3 × 0,5 = 1,5 %
822,73 + (1,5 % x 822,73) = 835,07 eura mesačne
Suma starobného dôchodku sa následne zvýši o valorizáciu, teda o 3,5 % mesačnej sumy dôchodku, čo je 864,30 eura mesačne.