Podľa súčasnej právnej úpravy totiž, ak osoba počas starostlivosti o dieťa začala pracovať ako zamestnanec, alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), zanikalo jej dôchodkové poistenie zo strany štátu. Štát prestal platiť poistné za danú osobu, a to bez ohľadu na výšku vymeriavacieho základu zo zárobkovej činnosti. Prakticky to znamenalo, že ak bol vymeriavací základ zo zárobkovej činnosti nižší než štátny vymeriavací základ, dôchodok sa rodičovi znížil.
Tento stav negatívne vplýval predovšetkým na ženy, ktoré sa po návrate z materskej snažili kombinovať starostlivosť o dieťa so zamestnaním. Rodičia, ktorí začali pracovať či už na polovičný úväzok, alebo ako SZČO s nízkym príjmom, paradoxne prišli o výhodu, ktorú by inak mali, ak by sa nestali poistencami štátu.
Súčasná právna úprava a jej problémy
Doteraz platí, že štát za rodičov, ktorí sa starali o dieťa do šiestich rokov (alebo do osemnástich rokov pri deťoch s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), platil poistné na dôchodkové poistenie. Vymeriavací základ zodpovedal 60 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Tento mechanizmus je považovaný za kompenzáciu za prerušenie alebo obmedzenie zárobkovej činnosti počas starostlivosti o dieťa.
Problém nastáva v momente, keď rodič začne pracovať. Podľa súčasnej právnej úpravy zaniká obdobie starostlivosti o dieťa ako dôchodkové poistenie. Štát prestáva platiť poistné a pri výpočte dôchodku sa vymeriavací základ z nízkej zárobkovej činnosti používa namiesto štátom garantovaného vymeriavacieho základu. Výsledkom je často zníženie dôchodku, napriek tomu, že rodič platil poistné zo svojej práce.
V praxi to znamená, že človek, ktorý ako zamestnanec zarobí napríklad len 20 eur mesačne, zaplatí poistné zo svojej zárobkovej činnosti, no jeho dôchodok bude nižší než dôchodok osoby, ktorá počas obdobia starostlivosti o dieťa či poberania príspevku poistné nezaplatila.
Jedným cieľom pripravovanej novely zákona z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je tento paradox odstrániť. Po novom by sa obdobie starostlivosti o dieťa či poberania príspevkov už nemalo nepriaznivo prejavovať na výške dôchodku, a poistenci tak nebudú „penalizovaní“ za to, že sa rozhodli pracovať alebo vykonávať platené úkony počas takejto fázy života.
Rovnako sa to týkalo aj ďalších kategórií tzv. „poistencov štátu“ – osôb, ktoré dostávali peňažný príspevok na opatrovanie, vykonávali osobnú asistenciu minimálne 140 hodín mesačne, ohrozených alebo chránených svedkov, vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy či pracovníkov, ktorí dostali kompenzačný príspevok po ukončení práce v podzemí v súvislosti s útlmom banskej činnosti. Pre tieto osoby platilo, že ak začali vykonávať zárobkovú činnosť, ich dôchodkové poistenie ako poistencov štátu zaniklo.
"Zásadnou zmenou je zavedenie alternatívneho postupu určenia sumy dôchodku. Obdobie starostlivosti o dieťa do troch rokov, resp. do osemnástich rokov pri deťoch so zdravotným znevýhodnením, sa bude hodnotiť rovnako ako obdobie zárobkovej činnosti,“ vysvetľuje sa v dôvodovej správe. Rodič získa osobný vymeriavací základ zodpovedajúci priemerným zárobkom počas pracovného života.
Prečo je to dôležité? Zjednodušene povedané: ak rodič počas materskej alebo rodičovskej dovolenky získal iba nízky príjem zo súbežnej práce, tento príjem nebude negatívne ovplyvňovať výšku jeho dôchodku. Štát bude garantovať, že dôchodok sa vypočíta z primeraného vymeriavacieho základu, ktorý odráža jeho celoživotné zárobky, nie len nízku či symbolickú mzdu.
Súbeh dôchodkového poistenia
Od januára 2026 bude umožnený aj súbeh povinného dôchodkového poistenia z dôvodu starostlivosti o dieťa s dôchodkovým poistením zamestnanca alebo SZČO, a to bez ohľadu na dosahovaný príjem. Novela tak garantuje, že nízky príjem získaný počas obdobia starostlivosti o dieťa nebude pri výpočte dôchodku znižovať vymeriavací základ.
Táto zmena sa nebude týkať len rodičov. Rovnaký princíp sa aplikuje na všetkých poistencov štátu – od osôb dostávajúcich príspevok na opatrovanie, cez osobnú asistenciu, chránených svedkov, vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy až po osoby s kompenzačným príspevkom.
Minimálna hranica vymeriavacieho základu
Ďalšou dôležitou novinkou je zavedenie minimálnej hranice úhrnu vymeriavacích základov pre obdobia starostlivosti o dieťa či obdobia, kedy osoba vykonáva osobnú asistenciu alebo dostáva príspevok na opatrovanie. Minimálna hranica bude stanovená na 60 % všeobecného vymeriavacieho základu platného dva roky pred kalendárnym rokom, za ktorý sa osobný vymeriavací základ určuje.
Ak napríklad rodič počas starostlivosti získal vymeriavací základ len na úrovni 30 % priemernej mzdy, na výpočet dôchodku sa automaticky započíta 60 % priemernej mzdy. Tento mechanizmus garantuje, že dôchodok nebude nižší než bol v prípade štátom plateného poistného pred novelou zákona.
Rovnaká minimálna hranica sa aplikuje aj na ostatných poistencov štátu, a to na obdobia od 1. januára 2026. Ak obdobie trvalo len časť kalendárneho roka alebo mesiaca, minimálna hranica sa upraví úmerne k dĺžke trvania obdobia dôchodkového poistenia.
Prepočet dôchodkov
Novela tiež upravuje prepočet dôchodkov priznaných v roku 2026. Sociálna poisťovňa určí dôchodky podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025 a následne ich prepočíta tak, aby zohľadnila obdobia starostlivosti o dieťa a ďalšie poistencovské kategórie. Prepočet sa nebude vzťahovať na dôchodky určené podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
