Rozdiel nie je v sporení, ale v tom, kde peniaze pracujú. Slováci si do druhého piliera posielajú 4 % z hrubej mzdy. Na papieri teda sporí každý približne rovnako. V praxi však rozhoduje miesto, kde peniaze „pracujú“ – či ide o garantovaný fond investujúci do dlhopisov, alebo o indexový fond, ktorý kopíruje vývoj akciových trhov.
„Najväčší rozdiel medzi sporiteľom, ktorý je celý život v garantovanom fonde, a tým, kto investuje do indexového fondu, je v potenciálnom dlhodobom výnose,“ vysvetľuje Peter Socha, predseda predstavenstva UNIQA DSS.
Garantované fondy dosahujú výnosy v rozmedzí 1–2 % ročne, zatiaľ čo indexové fondy prinášajú 6–8 % a v niektorých prípadoch aj viac. Peter Socha uvádza, že priemerný výnos ich indexového fondu od roku 2012 predstavuje takmer 10 % ročne.
„V praxi to znamená, že pri rovnakom sporení má investor v indexovom fonde na konci niekoľkonásobne vyšší majetok,“ dodáva.
Z dlhodobého hľadiska tak rozhoduje najmä čas – a ochota prijať mierne kolísanie trhov. Sporiteľ, ktorý sa drží len garancie, si v skutočnosti brzdí vlastný dôchodok.
„Z dlhodobého pohľadu je sporenie v garantovanom fonde z hľadiska výnosov nevhodné,“ hovorí Matej Varga, generálny riaditeľ Kooperativa DSS. „Sporiteľ síce získa pocit bezpečia, no prakticky sa vzdáva podielu na raste svetovej ekonomiky.“
Koľko peňazí nechávajú sporitelia „na stole“
Rozdiel v prístupe k riziku sa pri odchode do dôchodku premieta do rozdielu v stovkách eur mesačne. Podľa Martina Višňovského z NN DSS by napríklad 25-ročný muž s hrubou mzdou 1 100 eur, ktorý si 40 rokov sporí v garantovanom fonde, mal z II. piliera dôchodok približne 200 eur mesačne. Ak by však počas celej doby investoval v indexovom fonde, jeho dôchodok by sa mohol pohybovať okolo 480 eur.
„V nominálnom vyjadrení to predstavuje rozdiel v nasporenej sume viac ako 200-tisíc eur,“ uvádza Martin Višňovský.
Podobné výpočty potvrdzuje aj Matej Varga: „Pri 40-ročnom sporení 60 eur mesačne môže byť výsledok v garantovanom fonde asi 44-tisíc eur, no v indexovom fonde až 187-tisíc eur.“
UNIQA DSS dodáva ešte jednoduchšie porovnanie: „Dvaja ľudia si 30 rokov sporia po 100 eur mesačne. V garantovanom fonde získate asi 50-tisíc eur, v indexovom viac ako 100-tisíc. Ten, kto zostal v garancii, nechal na stole približne 50-tisíc eur,“ opisuje Peter Socha.
Na ilustráciu – rozdiel v dôchodku medzi týmito dvoma skupinami predstavuje približne 200 eur mesačne počas celej penzie.
Mladí majú čas, starší potrebujú stabilitu
Druhý pilier nie je univerzálny pre všetkých. Odborníci sa zhodujú, že dôležitým faktorom je vek. Mladší sporitelia majú pred sebou dostatok času, aby sa trhy po prípadných poklesoch zotavili. „Pre 25-ročného sporiteľa je čas najväčšou výhodou. Počas štyroch dekád sa aj výraznejšie poklesy trhov stihnú vyrovnať,“ hovorí Peter Socha. „Preto je pre mladých ideálny indexový alebo akciový fond.“
Naopak, päťdesiatnici by už mali mať konzervatívnejšiu stratégiu. „Starší sporiteľ si už nemôže dovoliť výrazné prepady tesne pred odchodom do dôchodku. Tam je dôležitejšia ochrana majetku ako maximálny výnos,“ dodáva Matej Varga.
Predvolená investičná stratégia (PIS), ktorú zaviedla legislatíva, zohľadňuje tento princíp automaticky. „Funguje ako autopilot – mladým prideľuje viac akcií, starším presúva úspory do bezpečnejších aktív,“ vysvetľuje Martin Višňovský z NN DSS.
NN DDS však upozorňuje, že s uzatvorením zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší výnos dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou budúceho výnosu dôchodkového fondu. Činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti je pod dohľadom Národnej banky Slovenska.
Matej Varga to prirovnáva k navigácii: „Niektorí si trasu plánujú sami, iní sa radšej spoľahnú na GPS. Predvolená stratégia je práve to GPS, ktoré vás bezpečne privedie do cieľa.“
ESG fondy: trend, ktorý sa ešte len rozbieha
Téma udržateľnosti sa dostáva aj do dôchodkového investovania. „Záujem o ESG fondy rastie, najmä medzi mladšími, ktorí chcú investovať zodpovedne,“ hovorí Višňovský. NN DSS napríklad ponúka Rešpekt – Akciový negarantovaný fond, ktorý zohľadňuje environmentálne a sociálne kritériá. „Zvolilo si ho približne 5 % nových klientov,“ dodáva.
Kooperativa DSS zatiaľ vníma ESG fondy skôr ako doplnok. „Ľudia sa stále rozhodujú hlavne podľa výkonnosti fondov, nie podľa ich filozofie,“ uvádza Matej Varga. „No ESG kritériá sa postupne stanú bežnou súčasťou investičného sveta.“
Najväčšia chyba? Nerobiť nič
Podľa najnovších údajov Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) majú sporitelia dnes väčšinu svojich úspor v negarantovaných fondoch. Z údajov k 3. októbru bolo v týchto fondoch investovaných 14,82 miliardy eur, čo predstavuje približne 79,8 % všetkých úspor v druhom pilieri. Naopak, v garantovaných fondoch zostáva už len 3,76 miliardy eur, teda zhruba 20,2 % z celkového objemu majetku, ktorý aktuálne dosahuje 18,58 miliardy eur.
„Nerobiť nič je najhoršie rozhodnutie, pretože sporiteľ prichádza o roky, ktoré mohli jeho úspory znásobiť,“ upozorňuje Peter Socha z UNIQA DSS.
Martin Višňovský dopĺňa, že aj malé kroky sa z dlhodobého hľadiska násobia. „Stačí skontrolovať, v akom fonde máte peniaze, alebo sa poradiť s odborníkom. Aj malé rozhodnutie dnes môže znamenať veľký rozdiel o 30 rokov,“ hovorí.
Varga zas dodáva, že systém sa snaží neaktívnych sporiteľov chrániť. „Automatický vstup do II. piliera aj predvolená stratégia výrazne pomáhajú tým, ktorí by inak nič neurobili.“
Kľúč k vyššiemu dôchodku je čas a odvaha
Na jednom sa odborníci zhodujú – čas je najväčším spojencom sporiteľa. „Čím skôr človek začne sporiť a investovať, tým viac vyťaží zo zloženého úročenia,“ zdôrazňuje Matej Varga z Kooperativy.
Netreba zabúdať na to, že aj 50 eur mesačne od 25 rokov môže priniesť viac ako 100 eur od štyridsiatky. Sporiteľ, ktorý vstúpi do druhého piliera vo veku 25 rokov, si môže nasporiť až trojnásobne viac ako ten, kto začne o 15 rokov neskôr, zhodujú sa odborníci.
Koniec ilúzie istoty
Demografický vývoj je neúprosný – počet dôchodcov na Slovensku rastie, počet pracujúcich klesá. Štátny prvý pilier bude v budúcnosti stačiť čoraz menej. Preto odborníci považujú druhý a tretí pilier za kľúčové piliere finančnej stability.
Ak chcú dnešní štyridsiatnici prežiť starobu dôstojne, musia sa naučiť aj investovať, nielen sporiť. A prvý krok je jednoduchý – pozrieť si, v akom fonde máte peniaze, a nechať ich skutočne pracovať.
Hodnota majetku v druhom pilieri dosiahla k 3. októbru 2025 vyše 18,5 miliardy eur. Ak sa väčšia časť týchto peňazí presunie z garancií do indexov, bude to znamenať nielen vyššie dôchodky pre jednotlivcov, ale aj vyššiu odolnosť dôchodkového systému ako celku.
