Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) potvrdil, že valorizácia je z princípu presná kompenzácia inflácie a odráža spomalenie zdražovania potravín a energií v spotrebnom koši seniorov. Hoci RRZ neočakáva dramatické cenové šoky, najväčšia neistota pre kúpnu silu dôchodcov spočíva v doteraz neoznámených detailoch o budúcich dotáciách na plyn a kúrenie.
Od 1. januára 2026 dôjde k pravidelnému a zákonnému zvýšeniu všetkých dôchodkových dávok na Slovensku. Toto navýšenie, známe ako valorizácia, dosiahne 3,7 percenta. Hoci ide o miernejší rast ako v rekordnom roku 2023, toto číslo priamo odráža inflačný tlak, ktorý sa prejavil v nákladoch seniorov počas prvých deviatich mesiacov roka 2025. Podľa prepočtov, ktoré ako prvý zverejnil expert na sociálne veci a dôchodky Jozef Mihál na základe dát Štatistického úradu SR, sa zvýšenie bude týkať všetkých druhov penzií – od starobných cez invalidné až po vdovské a sirotské.
Zákonom stanovená ochrana pred drahotou
Zákonné zvýšenie penzií je ukotvené v mechanizme, ktorý má za cieľ chrániť dôchodcov pred stratou kúpnej sily. Vychádza z takzvanej dôchodcovskej inflácie – ide o osobitný index spotrebiteľských cien, ktorý sleduje iba tie tovary a služby, ktoré typicky nakupujú domácnosti seniorov, teda hlavne potraviny, náklady na bývanie a lieky. Preto sa toto číslo často líši od všeobecnej, priemernej miery inflácie. Hodnota 3,7 percenta bola predbežne vypočítaná na základe medziročného nárastu cien v období od januára do septembra 2025. Čím viac ceny v tomto období rástli, tým vyššia je percentuálna hodnota, ktorá sa následne uplatní.
Daňový a odvodový expert Jozef Mihál v statuse na svojej facebookovej stránke Daňové a odvodové tipy Jozefa Mihála potvrdzuje, že toto číslo je podľa aktuálnych dát prakticky isté. „Po zverejnení údajov o dôchodcovskej inflácii za september 2025, ktorá dosiahla 3,9 percenta, je už valorizácia dôchodkov od 1. januára 2026 známa. Priemerná inflácia dôchodcovských domácností za obdobie január až september 2025 dosiahla 3,667 percenta, čo po matematickom zaokrúhlení znamená zvýšenie dôchodkov o 3,7 percenta,“ uviedol.
Ministerstvo práce a Sociálna poisťovňa musia vypočítanú valorizáciu administratívne potvrdiť. „Sociálna poisťovňa zverejní hodnotu valorizácie dôchodkov pre rok 2026 po oficiálnom doručení podkladov zo Štatistického úradu SR, ktoré očakávame v najbližších dňoch. Následne budeme verejnosť informovať prostredníctvom oficiálnych komunikačných prostriedkov,” uviedol pre Pravdu Martin Kontúr, hovorca Sociálnej poisťovne.
Zároveň pripomenul, že v súvislosti s každoročnou valorizáciou nemusia klienti Sociálnu poisťovňu kontaktovať. Zvýšenie penzie vykonajú automaticky a dotknutým poberateľom o tom pošlú v januári, tak ako vždy, písomnú informáciu – rozhodnutie.
Desiatky eur k dobru
Pre dôchodcov valorizácia predstavuje zvýšenie v eurách, ktoré sa líši podľa výšky ich pôvodnej penzie. Penzista, ktorý poberá 500 eur mesačne, si po valorizácii prilepší približne o 18,50 eura. Ten, kto dostáva dôchodok vo výške 700 eur, získa mesačne zhruba 25,90 eura navyše. A pri penzii 1 000 eur pôjde o pridaných 37 eur. Aj poberateľ vyššieho dôchodku vo výške 1 200 eur môže očakávať mesačný prírastok až 44,40 eura. Hoci na prvý pohľad nejde o dramatické sumy, pre mnohých seniorov, ktorí žijú od dôchodku k dôchodku, sú tieto peniaze dôležité a majú im pomôcť pokryť aspoň časť rapídne rastúcich výdavkov.
Nie je to dobrá ani zlá správa
Postačí táto valorizácia na udržanie životnej úrovne alebo ide len o dobiehanie inflácie z minulosti? Vzhľadom na fakt, že valorizácia sleduje infláciu s ročným oneskorením, kúpna sila dôchodcu bola už v skutočnosti znížená.
Podľa vyjadrení Martina Šustra (RRZ) je výška valorizácie jednoducho fakt, ktorý vyplýva zo zákona. „Valorizácia dôchodkov vychádza na 3,7 percenta, a to je jednoducho fakt, nie je to ani dobrá, ani zlá správa. Valorizácia je nastavená tak, aby pomerne presne kompenzovala rast životných nákladov za známe obdobie,“ konštatoval Šuster pre Pravdu.
Priemerná výška starobného dôchodku je aktuálne 703 eur a pri predčasných dôchodkoch 732 eur. Z tohto základu tvorí 3,7 percenta 26, respektíve 27 eur. Šuster k tomu dodáva, že „z princípu, ako je valorizácia počítaná, musí pri priemernom dôchodcovi presne pokryť zvýšené náklady na živobytie, vrátane bývania, potravín či liekov.“ Keďže v budúcom roku RRZ neočakáva nejaký významný cenový šok, nemalo by prísť k podstatnejšej zmene kúpyschopnosti dôchodcov.
Šuster tiež detailne opisuje, čo sa dialo v nákupnom koši seniorov. Hoci sa často hovorí o drahých potravinách a energiách, práve tieto položky v poslednom období rástli pomaly, čím sťahovali valorizáciu nadol. „Potraviny v dôchodcovskom nákupnom koši rástli podpriemerne rýchlo, iba o 2,5 percenta. Podobne aj energie rástli pomaly, iba o 1,1 percenta. Pomalý rast cien energií je, samozrejme, dôsledkom dotačnej politiky vlády a až s tým vláda skončí, náklady na kúrenie prirodzene porastú,“ upozornil Šuster.
Práve preto, že veľké položky ako potraviny a energie majú v dôchodcovskej inflácii vyššiu váhu než vo zvyšku populácie, je aj valorizácia dôchodkov o niečo nižšia, než keby sa rovnaký vzorec uplatnil na celkovú infláciu všetkých domácností, ktorá by podľa prepočtov RRZ vyšla na 4,1 percenta. Nadpriemerne rýchlo, naopak, rástli nealkoholické nápoje, až o 16,1 percenta, a poštové služby, ktoré zdraželi o 22 percent. Rýchlo rástli aj ceny niektorých služieb s pomerne nízkou váhou, ako sú vzdelávanie či poistenie.
Porovnanie s inými domácnosťami a neistota cien plynu
Ako ukazuje Šuster, rozdiely medzi dôchodcami a ostatnou populáciou sú v súčasnosti pomerne malé, pri inflácii ide o nízke desatinky percenta. „Aktuálna dôchodcovská inflácia k septembru je 3,9 percenta, kým pre všeobecný spotrebný kôš to je 4,3 percenta. Ku koncu roka očakávame 4,1 percenta. Keďže vo všeobecnosti rýchlejšie rastú ceny služieb a pomalšie tovary, vrátane potravín, dôchodcovia sú vystavení o niečo málo nižšiemu rastu životných nákladov,“ vysvetlil Šuster.
Najväčšou neistotou pre dôchodcov však zostáva budúcnosť dotácií na energie. Šuster varuje: „Do budúcna bude kľúčové, ako presne budú vyzerať dotácie cien plynu a kúrenia. Vláda zatiaľ nezverejnila vyhlášku, ktorá by to mala určiť. Táto neistota je z pohľadu dôchodcov viac znepokojujúca než pre ostatné domácnosti. Hoci je valorizácia presná kompenzácia, neistota pri cenách plynu a kúrenia je najväčšia.“
Minimálne dôchodky porastú rovnako
Je nutné pripomenúť aj špecifikum minimálnych dôchodkov. Zvýšenie v prípade poberateľov minimálnych dôchodkov sa môže mierne líšiť od všeobecného percentuálneho zvýšenia. Je to preto, že minimálna penzia je viazaná na dĺžku pracovnej kariéry a úroveň priemernej mzdy. Od 1. januára 2026 sa zvýši nielen priemerná výška dôchodkov, ale aj minimálne dôchodky, ktoré poberajú ľudia s dlhodobou prácou a nízkymi príjmami.
Minimálny dôchodok sa upravuje tak, aby každý, kto má aspoň 30 odpracovaných rokov a jeho starobný dôchodok je nižší než stanovená hranica, dostal doplatok na túto sumu. Ide o mechanizmus, ktorý garantuje, že aj tí, ktorí mali v priebehu života nízke príjmy, získajú základnú finančnú istotu, pričom valorizácia minimálneho dôchodku sa riadi rovnakými pravidlami ako celková valorizácia dôchodkov – teda rastom inflácie a priemernej mzdy. Minimálne dôchodky sa od 1.1.2026 zvýšia na základe nadviazania na sumu životného minima, platnú k 1.1.2026 – zhodou okolností je to rovnako o 3,7 %.
História a dlhodobá udržateľnosť
Valorizácia má dlhodobo dvojaký význam. Jednak zabezpečuje zachovanie kúpnej sily a zároveň symbolicky potvrdzuje reakciu štátu na ekonomické podmienky. Je dôležité vidieť súčasné zvýšenie 3,7 % v historickom kontexte. V roku 2023 sa dôchodky zvyšovali rekordne, o 11,8 percenta a následne druhýkrát o 10,6 percenta. O rok neskôr, v roku 2024, bol nárast 3,6 % pre novopriznaných dôchodcov až 14,5 %. Tento rok je valorizácia na úrovni len 2,1 percenta.
