Pre tisíce seniorov to znamená nárast o 3,7 % oproti predchádzajúcemu roku. Hlavným parametrom pre tento výpočet je nová hodnota životného minima vo výške 284,13 €, ktorá vstúpila do platnosti v júli 2025 a naplno sa prejaví v dôchodkových dávkach od začiatku tohto kalendárneho roka.
Inštitút minimálneho dôchodku bol do slovenského právneho poriadku zavedený už v júli 2015 s jasným cieľom – zabezpečiť, aby poistenec, ktorý podstatnú časť svojho života pracoval, nebol v starobe odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Štát týmto garantuje určitú úroveň príjmu, ktorá seniorovi umožňuje dôstojné prežitie bez nutnosti žiadať o ďalšie sociálne dávky. Dobrou správou pre všetkých dotknutých penzistov je, že o zvýšenie dôchodku nie je potrebné žiadať. Sociálna poisťovňa o nároku rozhodne automaticky a poberatelia dostanú rozhodnutie o novej sume bez zbytočnej byrokracie.
Nárok na toto zvýšenie však nie je automatický pre každého. Základnou podmienkou zostáva získanie najmenej 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia. Zároveň musí platiť, že celková suma všetkých poberaných dôchodkových príjmov je nižšia ako stanovená hranica minimálneho dôchodku. Poberateľ je tiež povinný požiadať o všetky ostatné druhy dôchodkov, na ktoré by mohol mať nárok, ako je napríklad vdovský či vdovecký dôchodok. Táto ochrana sa vzťahuje nielen na poberateľov starobného dôchodku, ale aj na invalidných dôchodcov, ktorí už dovŕšili dôchodkový vek.
Nové sumy sú nastavené tak, aby motivovali k dlhšej účasti na trhu práce. Pri dosiahnutí základnej hranice 30 rokov poistenia suma minimálneho dôchodku je od januára 2026 na úrovni 411 až 412 eur mesačne. Systém následne počíta s progresívnym zvyšovaním o 0,5 % za každých ďalších 30 dní poistenia nad hranicu 30 rokov. V praxi to znamená, že čím dlhšie človek pracoval, tým výraznejšie prilepšenie dostane. Najvyššie sumy sa očakávajú u seniorov s dlhou pracovnou históriou, kde napríklad pri 50 odpracovaných rokoch dosiahne minimálny dôchodok 575,40 eura.
Pri posudzovaní nároku je dôležité rozumieť tomu, čo sa do obdobia poistenia započítava. Štát berie do úvahy všetky dni poistenia získané pred rokom 1993, keď platili iné pravidlá evidencie. V obdobiach po tomto roku sa však do úvahy berú len tie kalendárne roky, v ktorých poistenec dosiahol osobný mzdový bod aspoň v hodnote 0,241. To znamená, že jeho zárobok musel dosiahnuť určitú minimálnu úroveň vo vzťahu k vtedajšej priemernej mzde. Do celkového súčtu sa pripočítava aj obdobie poistenia v cudzine, pokiaľ je potvrdené príslušnou inštitúciou v štátoch Európskej únie, na Islande, v Nórsku, Lichtenštajnsku, vo Švajčiarsku alebo v krajinách, s ktorými má Slovensko uzavretú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení.
Tento mechanizmus zvyšovania garantuje, že ani ľudia, ktorí počas aktívneho života poberali nízku mzdu, nebudú v starobe trestaní chudobou. Januárová valorizácia tak predstavuje dôležitý stabilizačný prvok pre rodinné rozpočty seniorov, ktorých náklady na bývanie a lieky stále rastú.
