Plesne sú aj našou chybou

Mnohých obyvateľov bytov a domov, ktorí zodpovedne svoje obydlia zateplili, prekvapí po prvom vykurovacom období výkvet v odtieňoch sivej farby – plesne.

23.04.2012 08:05
Pleseň Foto:
Ilustračné foto
debata (9)

Ich ložiská môžu vzniknúť v starších budovách i v novostavbách. Postihnutí si vtedy zvyknú klásť otázku, či sú plesne nevyhnutným následkom zateplenia. Odpoveď na ňu je jednoduchá – plesniam sa dá zabrániť, treba sa však vyhnúť niekoľkým zásadným chybám.

Skrytá vlhkosť

Aby ste sa vyhli oneskorenému naprávaniu škôd, zatepľovaniu rodinného či bytového domu by malo predchádzať vypracovanie odborného posudku o technickom stave budovy a návrh na odstránenie systémových porúch. Takto sa dá zabezpečiť, aby po zateplení neostala v múroch domu „uzamknutá“ voda, ktorá sa tam dostala ešte pred rekonštrukciou. Vlhkosť sa do stien môže dostať v dôsledku vysokej hladiny spodnej vody, poškodenej hydroizolácie alebo nevhodnej úpravy terénu v okolí domu. V takýchto prípadoch je potrebné pred zateplením zabezpečiť vysušenie, prípadne aj sanáciu muriva.

Medzi najbežnejšie sanačné metódy patrí vytvorenie drenáže okolo základov a dodatočná izolácia spodnej stavby. Modernejšou metódou je chemická injektáž, ktorá hĺbkovo naimpregnuje celú hrúbku steny, a tá sa potom stane pre vodu nepriepustná. Nadmerná vlhkosť muriva je občas problémom aj pri novostavbách, ktoré boli stavané za vlhkého počasia a boli príliš rýchlo uvedené do prevádzky. Pokiaľ sa hrubá stavba priskoro zaizoluje, uzavrie a začne sa v nej kúriť, môže zabudovaná stavebná vlhkosť spôsobovať istý čas problémy. Riešením je dokonalé presušenie stavby, intenzívne vetranie, prípadne i použitie odvlhčovača vzduchu.

Nebezpečné mosty

Zateplenie si takisto ako iné stavebné úpravy vyžaduje zodpovedne vypracovaný projekt a skúsených profesionálov. Nedôsledne naplánovaná rekonštrukcia budovy môže mať nepríjemné následky. Medzi ne patria poruchy vo vrstve tepelnej izolácie a nedostatočne izolované miesta, cez ktoré potom nadmerne uniká teplo. Tieto poruchy v zatepľovacom systéme sa nazývajú tepelné mosty a môžeme ich nájsť najčastejšie na rohoch a v kútoch miestností, na miestach osadenia okien alebo spojoch vonkajšej steny s balkónovými doskami. Ak zaregistrujete na spomínaných kritických miestach zvýšenú kondenzáciu a náznaky vzniku plesní, máte právo na reklamáciu u realizátora rekonštrukcie. Ten by mal zistiť presné umiestnenie a mieru nedostatkov a zabezpečiť dodatočnú nápravu.

Kvalita zateplenia

Ďalším závažným nedostatkom procesu zateplenia a príčinou plesnejúcich stien býva nevhodný typ a hrúbka izolačnej vrstvy. Tieto údaje musí navrhnúť projektant individuálne pre konkrétny dom podľa jeho vlastností. Na hrúbke a druhu tepelnej izolácie sa šetriť neoplatí. Najväčšiu časť rozpočtu celkovej obnovy budov tvoria fixné výdavky spojené so stavebnými a lešenárskymi prácami, takže zvýšená cena za hrubší izolačný materiál celkové náklady významne neovplyvní. Pre kvalitu zateplenia nie je dôležitý len rozmer izolačnej vrstvy, ale aj jej schopnosť izolácie, ktorá sa vyjadruje koefi cientom prestupu tepla _q (lambda), ktorý by mal dosahovať čo najnižšie hodnoty, približne v rozmedzí 0,04 – 0,03 W/m. K. Ak tieto dva parametre ochrannej vrstvy podceníme, nielenže nedosiahneme očakávané úspory energie, ale navyše obvodové múry nebudú dosahovať požadovanú teplotu a ostanú príliš chladné. Na týchto chladnejších častiach stien potom kondenzuje vzdušná vlhkosť a tvoria sa ložiská plesní. Najvýraznejšie tento proces postupuje v období mrazov, keď je rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou väčší ako v ostatných častiach roka. Nadmerné zrážanie vodných pár z interiéru môže zapríčiniť aj nepriedušná izolácia, prípadne jej nesprávna aplikácia s použitím stavebných materiálov, ktoré vytvoria na fasáde vrstvu, cez ktorú vlhkosť neprenikne.

Riešením tohto problému je nastavenie vykurovacej sústavy na dostatočne vysokú teplotu a dôkladné vetranie, aspoň dvakrát denne po 10 –15 minút. Ideálna je inštalácia vetracieho systému so spätným získavaním tepla z odvádzaného vzduchu. Ak by tieto opatrenia nepomohli, treba pouvažovať nad reklamáciou zatepľovacích prác u zhotoviteľa, čiže realizačnej stavebnej firmy.

Plesne na oknách

Súčasťou zatepľovania fasády býva zvyčajne aj výmena starých okien za nové. Či už užívatelia domu zvolia plastové, drevené, alebo hliníkové, je potrebné ich dôkladne utesniť a tak zabezpečiť vzduchotesnosť budovy. Okrem spomínaných tepelných mostov, ktoré môžu vznikať v ich okolí v dôsledku nesprávneho osadenia okien a balkónových dverí, zvyknú sa plesne často vytvárať aj priamo na tesneniach okien. Býva to spôsobené tým, že okenný profi l má vysoký súčiniteľ prestupu tepla a vnútorné sklo má v chladnom počasí príliš nízku povrchovú teplotu. To vyvoláva podobne ako chladné steny kondenzáciu vzdušnej vlhkosti.

Ako bojovať s vlhkom

Aby sme mohli nájsť správnu odpoveď, je potrebné poznať bližšie detaily o zateplení. Jednou z možných príčin vlhkosti a následných plesní býva zatečená vlhkosť, ktorá sa dostala až pod zatepľovací systém. Pri skúmaní dôvodov je tiež potrebné zistiť, či nie je nadmerná vlhkosť v interiéri. Ďalším dôvodom môže byť skondenzovaná vlhkosť na vnútorných stenách v miestach tepelných mostov. Zrážanie vodných pár na stenách v interiéri môže byť spôsobené aj ich nízkou povrchovou teplotou. Takáto situácia nastáva v budovách, ktoré sú síce zateplené, ale vrstva tepelnej izolácie je príliš tenká a nepostačuje na dosiahnutie optimálnej tepelnej pohody. Tvorbu plesní môže zapríčiniť tiež zateplenie z vnútornej strany, čiže v interiéri. Takéto plesne bývajú často ukryté pod tepelnou izoláciou a na prvý pohľad ich nie je vidieť.

Sú niektoré stavebné materiály obvodových stien náchylnejšie na tvorbu plesní po zateplení ako iné?

Pre každú stavbu je potrebné zvoliť vhodný materiál a konštrukciu zateplenia. Pri použití EPS zatepľovacieho systému sa vlhkosť, ktorá pred zateplením voľne odchádzala do exteriéru, odráža od nepriepustného systému a vracia sa späť do miestnosti. Na zateplenie takýchto stien je nutné použiť difúzny (paropriepustný) materiál a aj celkový systém. Medzi takéto materiály patrí kamenná minerálna vlna, ktorá môže byť použitá v kontaktných zatepľovacích systémoch, ale aj v systémoch, kde sa vlhkosť odvetráva aktívnou vzduchovou medzerou tzv. prevetrávaných fasádach.

Ako sa dá predchádzať tomu, aby po zatepľovaní plesne na stenách nevznikli?

Nedostatkom pri zatepľovaní je najlepšie predchádzať už pri hľadaní dodávateľa materiálu a zatepľovacích prác. Zlým výberom realizačnej stavebnej firmy, pri ktorej si zákazník nepreverí referencie, a prehnanou snahou šetriť vznikajú najväčšie problémy a finančné straty. Pred samotným zateplením by sa mali vymeniť okná, dvere a zatepľované steny by mali byť opravené a vyrovnané. Mokré steny by sa nemali zatepľovať, preto je potrebné najprv odstrániť vlhkosť i jej príčinu.

Tiež treba odstrániť systémové poruchy budovy, ktoré boli zistené projektantom alebo statikom pri počiatočnej obhliadke domu. Pri zatepľovaní si treba dať špeciálne pozor na okná. Zateplenie musí siahať až úplne k rámu okna, akákoľvek medzera znamená tepelný most, čiže studenú stenu, kadiaľ vám nielen uniká teplo, ale zráža sa vlhkosť a tvoria sa plesne. Treba si dať veľký pozor aj na to, akú omietku firma použije. Je totiž dôležité, aby bola kompatibilná s použitou izoláciou. Pri minerálnej vlne musí byť použitá omietka s minimálnym difúznym odporom (t. j. s vysokou priepustnosťou pár), aby dom aj po zateplení „dýchal“.

MIROSLAV ZLIECHOVEC, KNAUF INSULATION

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba