Foto: archív
V Bratislave na Štefánikovej ulici takúto budovu naprojektovali architekti Tomáš Šebo a Igor Lichý. Projekt Business Garden Štefániková zastrešujú spolu s Ivanom Rolným aj vlastnou developerskou spoločnosťou ITB Development.
Pri návrhu nového objektu vychádzali z pôvodného architektonického výrazu objektu z 50. rokov minulého storočia, čím sa zachová unikátna historická väzba objektu a lokality. Zo strany Štefánikovej ulice je novo a kvalitne zrekonštruovaná historická budova, dostavba z dvorovej strany predstavuje svojím výrazom modernú architektúru, ktorá bude zakomponovaná do príjemnej zelene.
Pridanou hodnotou je práve jej ekologický princíp. Už v predcertifikácii spĺňala najprísnejšie štandardy kvality podľa medzinárodnej metódy BREEAM. Budova je určená na prenájom kancelárskych priestorov pre rôzne veľké firmy. Podlažia sú flexibilne deliteľné na plnohodnotné priestory s veľkosťou už od 100 m2 .
Architekti mysleli na ekologický aspekt už pri tvorbe projektu. „Inak by to ani nevyšlo tak, aby budova spĺňala prísne kritériá certifikácie,“ vysvetľuje architekt Tomáš Šebo, spoluautor projektu. „Certifikačné kritériá boli do projektu zapracovávané už od prvého návrhu,“ dopĺňa ho Ivan Rolný z ITB Development.
Lokalita, napojenie na verejnú dopravu, orientácia okien na svetové strany, priestory pre cyklistov, charakter použitých stavebných materiálov, prístupnosť budovy, bezbariérovosť, energetická náročnosť, ale napríklad aj produkcia CO2 pri výstavbe diela – to všetko sú parametre, ktoré sú v procese certifikácie posudzované a vyhodnocované. Málokto z ľudí vie, že sa pri ekologickej certifikácii kladie dôraz napríklad aj na to, aby transport stavebných materiálov bol zo vzdialenosti najviac 500 kilometrov.
Dôležité bolo aj samotné rozvrhnutie budovy. Najviac energie ide doslova von oknom. Ak sú sklenené tabule príliš veľké, v lete treba veľa energie na chladenie miestností. Sklo má výrazne horšie teplotechnické vlastnosti ako vymurovaná a zateplená stena so 16-centimetrovou izoláciou. Prísun denného svetla tu zabezpečujú osobitným spôsobom umiestnené okná tak, aby bolo možné dostať do kancelárií čo najviac prirodzeného svetla. Okenné plochy sú však zároveň dimenzované tak, aby nedochádzalo k zbytočnému prehrievaniu, čím dochádza k šetreniu nákladov na chladenie."
Fasáda budovy je klasická, má podstatne menšiu zasklenú plochu než celosklené fasády iných bizniscentier. Chladenie aj vykurovanie zabezpečujú tepelné čerpadlá, čo predstavuje o 20 až 30 percent menšiu energetickú náročnosť ako pri klasickom vykurovaní a chladení. Svoje zohráva aj vnútorná dispozícia v budove.
„Navrhnutá dispozícia tiež šetrí náklady na spotrebované energie,“ hovorí Tomáš Šebo. Kancelárie a vnútorné chodby a spoločné priestory sú navrhnuté v ideálnom kancelárskom module tak, že pri menšej kancelárskej ploche je možné v našich priestoroch umiestniť viac plnohodnotných pracovných miest s prirodzeným dopadom denného svetla zvonku. Takto dochádza k ďalšiemu šetreniu nákladov, keďže až tretinu nákladov na prevádzku kancelárií tvoria náklady na osvetlenie. Pri kancelárskych budovách s väčšou hĺbkou miestností svetlo nedopadá na celú kanceláriu a pracoviská ďalej od okien vyžadujú svietenie aj počas dňa."
Jednotlivé kancelárske priestory majú individuálne napojenia a meranie médií, vrátane spotreby elektrickej energie, vody, chladu a tepla z klimatizačných jednotiek. Nájomcovia budú platiť len reálnu spotrebu energií, ktorú si tiež môžu flexibilne upravovať a šetriť tak firemné náklady.
„Investičné náklady na budovu sú o 5 až 10 percent vyššie, ako keby bola stavaná klasicky, ale treba si uvedomiť, že žije ďalších 50 až 70 rokov a vložené investície sa niekoľkonásobne vrátia,“ dôvodí Tomáš Šebo. „Klienti tak dostanú modernú budovu v centre mesta a aj keď sú nájmy o niečo vyššie ako v iných budovách mimo centra mesta, prevádzkové náklady im to v konečnom dôsledku vrátia. A nakoniec, veď budúci klienti sú firmy, ktoré rozmýšľajú dopredu, chcú žiť v ekologickom prostredí. Toto je dnes filozofia najmä zahraničných firiem, ktoré sú zvyknuté na tento štandard zo zahraničia.“
Čím bola pre architektov táto budova výzvou? Šesť rokov ju mali kúpenú a postupne sa prepracovali k tomu, aby z nej vytvorili budovu, ktorá je na Slovensku ojedinelá. K Wallenrodu, administratívnej budove so zelenými vonkajšími stenami, im do portfólia pribudne ďalší unikát.
"Výzvou pre nás bolo, že išlo o budovu z päťdesiatych rokov,“ vysvetľuje Tomáš Šebo. "Veríme že budova svojou kvalitou pozdvihne úroveň Štefánikovej ulice, v podstate jediného bulváru v Bratislave. Táto ulica je priamo naviazaná na centrum mesta. Centrum má podľa nás veľký potenciál, svoju históriu, niekoľkostáročné vrstvenie, autenticitu, ktorú nie je možné nahradiť jediným akokoľvek kvalitným projektom v prostredí bez histórie.
V posledných rokoch sa stavalo viac smerom z mesta, vznikali satelity, ktoré dnes mnohým ich obyvateľom svojou dopravnou náročnosťou nevyhovujú a silnejú tendencie návratu späť do mesta. Mnohé obchodné centrá sú tiež na okraji mesta, čo má za následok vyľudňovanie centra. Toto nie je trvalo udržateľné a tendencie posilnenia mestského centra sú otázkou krátkeho času. Ak má Bratislava prežiť ako plnohodnotné a atraktívne mesto, môže sa tak udiať jedine s plnohodnotným centrom s pestrou škálou funkcií. Preto obidvaja architekti chcú zostať svojimi zámermi v centre mesta. Víziou budúcnosti je pretvorenie bulváru na Štefánikovej ulici, kde by mali okrem dvojprúdovej cesty vzniknúť aj parkoviská, chodníky s lavičkami a ďalšou zeleňou. Ale zatiaľ o nej len snívajú. „Vieme, že Bratislava nie je Viedeň, ale zaslúži si takýto bulvár,“ dodáva architekt Šebo.
A aj touto budovou dostáli svojmu krédu, nerobiť veci štandardne a bežne.