Ak sa totiž stavebník od januára nepreukáže zaplatenými bločkami, daniari nedajú súhlas na kolaudáciu. Postavený dom by sa potom nemohol používať. Týkať by sa to malo zatiaľ len väčších stavieb.
Keď vlani rezort financií prvýkrát o opatrení uvažoval, hovorilo sa aj o rodinných domoch a bytoch. Návrh v tom čase vyvolal veľkú diskusiu. Niektorí boli zvyknutí na kúpu stavebného materiálu bez bločku, keďže takto ušetrili 20 percent z ceny. Daniari teraz pôjdu „po krku“ väčším stavebným firmám.
„Ide nám skôr o veľkých stavebníkov ako o tých malých či bežných ľudí, ktorí si často svojpomocne stavajú domy,“ povedal pre Pravdu Daniel Čech, generálny riaditeľ daňovej a colnej sekcie Finančného riaditeľstva.
Zmena príde od nového roka. „Plán je, aby sme vstupovali do kolaudačného konania, a štát ho vydá až vtedy, keď preveríme všetky bločky a faktúry materiálov použitých na stavbe. Chceme sledovať údaje o nedoplatkoch na DPH či o celej ekonomickej činnosti a obchodnej histórii stavebných firiem či vybraných podnikateľov,“ dodáva Čech.
Slovensko sa v tomto prípade inšpiruje susedným Rakúskom. Tamojšie stavebné úrady preverujú zdroje financovania vybraných objektov. Robia tak na základe analýzy rizikovosti danej firmy či podnikateľa. Stavebné úrady na Slovensku vydajú ročne vyše 60-tisíc kolaudačných rozhodnutí.
Podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR odviedol sektor stavebníctva na DPH vlani 455 miliónov eur, ale pri nekrátení daní by suma bola až 986 miliónov eur. Po oblasti maloobchodu a veľkoobchodu ide o druhý najrizikovejší sektor, z ktorého sa peniaze strácajú v sivej ekonomike.
V rámci stavebných materiálov sa robia podvody najmä s pieskom a so štrkom. „V tomto prípade ide o úniky na konečnej spotrebe, ktoré sú najťažšie odhaliteľné. Väčšinou je to totiž na dohode dvoch ľudí. Kúpim od vás fúru štrku a vy mi ju predáte bez DPH. Vieme o tom len my dvaja,“ vysvetľuje Čech.
Stavebníci sa obávajú administratívy
Šéf stavebných podnikateľov Zsolt Lukáč tvrdí, že opatrenie bude na príťaž stavebným firmám. „Pokiaľ by fungovala v tomto smere elektronizácia administratívy medzi podnikateľmi a Finančnou správou, tak by sa plánovanou zmenou dal v stavebníctve urobiť určitý poriadok a prehľad. V súčasnosti však bude opatrenie mimoriadne administratívne náročné z hľadiska papierovania a dokumentovania. Znároční sa a finančne zaťaží konkrétny stavebný projekt,“ dodáva Lukáč. Predĺži sa podľa neho aj samotné dokončenie stavieb. „Predlžovanie dokončenia stavieb pritom neprichádza do úvahy. Keď má firma kontrakt na nejaký termín, tak ho musí dodržať,“ hovorí Lukáč.
Stavebníctvo je aj oblasťou, v ktorej veľmi často dochádza k fiktívnym vývozom a dovozom kameňa, dreva či betonárskej ocele. Tieto komodity totiž na podvod spĺňajú hneď niekoľko kritérií. Sú ťažko spočítateľné, teda daniari ťažko odhalia, či je napríklad v kamióne tri, päť, desať či dvadsať ton piesku. Následne sa musia aj niekde spotrebovať, čo tieto komodity spĺňajú. Podvodníci takisto prevážajú prázdne kamióny, ale od štátu si pýtajú neoprávnené nadmerné odpočty DPH. Kúpia tovar od firmy so zahraničným majiteľom, ktorý podľa zákona o DPH nemusí platiť daň, ak tovar privezie z krajín EÚ. Ak však tovar predáva ďalej, 20-percentnú DPH už štátu odviesť musí. V skutočnosti sa však tak nestane. Daňový subjekt zanikne, nekomunikuje, po majiteľovi sa doslova zľahne zem. Ďalšie firmy v tzv. karuselovom reťazci si tovar medzi sebou predávajú ďalej, pričom odvádzajú štátu malé dane a vykazujú nízke zisky.
Nepoctiví podnikatelia v tomto odvetví robia podvody aj tak, že nemajú od tovaru zakúpeného mimo Slovenska nadobúdací doklad. Prepašovaný tovar potom o to jednoduchšie môžu predať bez dane. Podľa platného zákona o účtovníctve si pritom v rámci podvojného účtovníctva musia obchodníci evidovať skladové hospodárstvo, teda pôvod samotného tovaru.
„Stavebná oceľ je celoeurópsky problém. Významné úniky na DPH zaznamenávajú pri tejto komodite aj v Českej republike, Maďarsku či Poľsku. Veľmi ťažko totiž spočítate, koľko sa v jednotlivej krajine minie, resp. použije na stavbách. Neexistuje na to žiadna relevantná štatistika,“ vysvetlil Čech. Štát stráca ročne len na fiktívnych vývozoch a dovozoch stavebného materiálu viac ako 40 miliónov eur.
Pomohol aj hotovostný strop
K zamedzeniu úniku straty na dani v stavebnom sektore pomohlo rok platné obmedzenie platieb v hotovosti. Podnikatelia môžu platiť za tovar či službu svojim obchodným partnerom „na ruku“ iba do výšky 5-tisíc eur, pri fyzických osobách je hranica 15-tisíc eur. Ľudia najčastejšie platia hotovosťou práve pri nákupe stavebného materiálu či ojazdených áut.
Lukáč upozorňuje na fakt, že väčšina zákazníkov má problém s dodržaním splatnosti faktúr. „Väčšina podnikateľov v tomto prípade bola radšej, ak im obchodný partner či objednávateľ vyplatil sumu na ruku. Takto sa dostali k peniazom skôr. Niekedy čakajú mesiace aj rok, pokým im príde platba. To je často likvidačné,“ hovorí Lukáč. „Riešiť sa to dá tak, že s podnikateľom či zákazníkom pôjdeme do banky a on nám tú sumu peňazí, ktorá prevyšuje nastavené limity, priamo vloží na účet,“ hovorí zase podnikateľ Michal Garaj z Trenčína. To už Finančná správa nepovažuje za hotovostnú platbu.
Limity pritom zaviedli vlády aj v iných európskych krajinách. V Španielsku platí obmedzenie do sumy 2¤500 eur. Podobne proti daňovým podvodníkom pristúpila aj talianska vláda, ktorá limit nastavila na 1¤000 eur.
Daňová kobra aj v stavebníctve
V stavebníctve prispieva k odhaľovaniu podvodov aj vyšetrovací tím daňovej kobry, v ktorej v spoločných tímoch pracujú ľudia z Finančnej správy, Generálnej prokuratúry a polície. Daňová kobra napríklad v prípade kameňa odhalila nedávno jeden z najväčších podvodov, ktorý prebiehal už od roku 2008. Štát mohol pri fiktívnom obchode s prírodným kameňom prísť až o 40 miliónov eur. Do prípadu bolo zapojených 67 firiem a vyšetrovateľ obvinil 26 ľudí.
Princíp podvodu spočíval vo fiktívnom spracovávaní kameňa. Najprv nakúpili neopracovaný kameň, ktorý predali cez niekoľko spoločností. Tie tvrdili, že ho opracúvajú, čím jeho hodnota rástla. Mali z neho vyrábať dlažbu či náhrobné kamene, ktoré neskôr predávali, ale nezaplatili DPH.
Pri odhaľovaní podvodov pomohol štátu aj elektronický kontrolný výkaz DPH, ktorý zaviedol od začiatku tohto roka. Aktuálne majú daniari na stole 96 nových karuselových schém a viac ako 65-tisic rizikových transakcií. Suma rizikovej DPH je vo výške 30 miliónov eur. Do týchto podvodov je zapojených viac ako 600 daňových subjektov.