Podlahové kúrenie možno použiť aj ako druhotný zdroj tepla v podobe podlahových vykurovacích rohoží.
Rozlišujeme dva základné typy podlahového vykurovania: teplovodné a elektrické. Obidva systémy majú svoje za aj proti, výber treba preto odborne posúdiť a prepočítať. Hodnotí sa výkonnosť systému, charakter vykurovania či výpočet tepelných strát celého objektu.
Pri návrhu je dôležitý aj druh zvolenej podlahovej krytiny. Tepelný komfort, ktorý podlahové kúrenie prináša, dopĺňajú aj ďalšie benefity. Predstavuje prirodzenejšie a pre fyziologické potreby optimálne rozloženie teplôt v miestnosti. Chodidlá sú v kontakte s teplou podlahou a vďaka veľkosti vykurovacej plochy je pre zabezpečenie tepelnej pohody potrebná nižšia teplota než pri radiátorovom kúrení.
Vplyvom nižšej teploty, ktorá je obmedzovaná technickými predpismi, sa prach nevíri. Preto je podlahové vykurovanie vhodné aj pre alergikov.
V obytných miestnostiach sú zvyčajne zohrievané podlahy na teplotu približne 25 oC, pričom pri strope sa dosahuje teplota okolo 21 oC.
Životnosť podlahových systémov vykurovania sa pohybuje okolo 30 až 50 rokov v závislosti od použitej technológie.
Čo položiť na zem?
Na podlahové vykurovanie možno položiť všetky podlahové krytiny, pokiaľ to dovoľuje ich výrobca. Podľa slov Radka Shromáždila, obchodného riaditeľa firmy KPP, existuje minimálne množstvo krytín, ktoré nie sú vhodné. Základným predpokladom je čo najnižší tepelný odpor. Jeho hodnota by nemala presiahnuť 0,16 W/ (m2 x K).
Tepelná vodivosť: schopnosť materiálu viesť teplo. Predstavuje rýchlosť, ktorou sa teplo šíri z jednej časti materiálu do chladnejšej časti materiálu. Na porovnanie jednotlivých materiálov sa používa termín súčiniteľ tepelnej vodivosti, ktorý býva často chybne označovaný ako tepelná vodivosť. Súčiniteľ tepelnej vodivosti je merná tepelná vodivosť, zisťuje sa meraním, teda nie je možné ho vypočítať.
Tepelný odpor: odpor materiálu proti prestupu tepla. Čím je vyšší, tým teplo horšie preniká materiálom. „Konštrukčná výška drevených podlahovín je dimenzovaná na nízky tepelný odpor. Drevo výborne akumuluje teplo a krytina si tak uchováva príjemnú teplotu aj po vypnutí podlahového kúrenia,“ vysvetľuje Shromáždil. Na rozdiel od studenej dlažby si drevené krytiny udržujú príjemnú teplotu aj mimo vykurovacej sezóny. I keď sú s podlahovým vykurovaním kompatibilné aj konštrukcie z masívu, zameriame sa na tie viacvrstvové, ktoré sa môžu inštalovať lepením alebo plávajúcim spôsobom.
Plusy a mínusy
Zámkový systém (perodrážka) je výhodný vďaka rýchlosti a jednoduchosti kladenia, umožňuje bezproblémovú výmenu poškodeného podlahového dielca alebo časti podlahového vykurovacieho systému. Medzi nevýhody kladenia plávajúcim spôsobom patrí kroková hlučnosť, ktorú však možno jednoducho znížiť použitím vhodnej protihlukovej podložky a parotesnej fólie. Pri kladení je dôležité zachovávať potrebné dilatačné medzery, keďže drevo je prírodný materiál a neustále „pracuje“. Pre niekoho nevýhodou, pre iného výhodou môže byť jemné praskanie či škrípanie. Pri správnej technológii kladenia a optimálnych klimatických podmienkach však k týmto zvukom nemusí dochádzať.
Pri celoplošnom lepení je dôležitá kvalita podkladového materiálu, konkrétne zvyšková vlhkosť. Krytina sa lepí priamo na podklad bez použitia doplnkových podložiek. Prípustné hodnoty vlhkosti stanovujú normy a pokyny výrobcu. Lepené drevené podlahy sú pevné pri chôdzi, sú tiež málo hlučné s minimálnou rozťažnosťou. Výhodou je tiež nižší tepelný odpor krytiny. Bez podložky tu dochádza k priamemu prepojeniu krytiny s podkladom, čo napomáha efektívny prenos tepla do miestnosti.
Lepenie drevenej podlahy si však vyžaduje viac času i financií a komplikovaná je aj jej prípadná výmena. Vybrali ste si krásnu a kvalitnú podlahovú krytinu? Vykurovacie káble podlahového kúrenia zabudované pod ňou sú však nemenej dôležité. Načo vám bude nadčasová podlaha, ak ju budete musieť pravidelne rozoberať v dôsledku neželaných porúch vykurovacích káblov a podobne? Chyby či poruchy tohto typu sa odstraňujú ťažko. Preto by prvým ukazovateľom pri výbere mala byť kvalita vykurovacieho systému, nie jeho cena. Jedným z kľúčových ukazovateľov je aj dĺžka záruky, ktorú výrobca na systém poskytuje.
Realizáciu zverte odborníkom
Montáž patrí do rúk profesionálom, ktorí si poradia aj s nečakanými situáciami v procese stavby. „Každý systém obsahuje manuál vykurovacieho kábla, v ktorom sú popísané najdôležitejšie podmienky jeho inštalácie,“ radí Dušan Lašák, area sales manager spoločnosti Danfoss. V procese návrhu elektrického podlahového vykurovania sa kábel inštaluje na základe výpočtu jeho presnej odstupovej vzdialenosti s ohľadom na plošný vykurovací výkon.
Ďalším krokom je rozpočítanie daného kábla na celú vykurovaciu plochu riešeného priestoru. To môže v niektorých prípadoch znamenať aj niekoľkonásobné opakovanie uloženia kábla, až kým sa nesplní presne stanovená požiadavka. Nesprávny návrh môže zapríčiniť prekurovanie alebo, naopak, nedostatočné dokurovanie miestností. Často sa stáva, že aj keď je vykurovací kábel navrhnutý optimálne, jeho položenie už nie je v súlade s požiadavkami výrobcu. Potom je predimenzované kúrenie na určitých miestach alebo sa môže vykurovanie zdať nedostatočné.
Vykurovací kábel sa väčšinou nekladie na celú plochu miestnosti. Je vedený iba v tzv. čistej oblasti, ktorá neobsahuje nábytok či domáce spotrebiče. Hlavným dôvodom nie je zbytočné vykurovanie, ale prehrievanie nábytku a spotrebičov. To by mohlo uvoľňovať škodliviny do ovzdušia, ako aj narušiť tepelné poistky elektrospotrebiča. Preto je dôležité poznať umiestnenie hlavných kusov nábytku už pred inštaláciou podlahového kúrenia.