Bratislavský samosprávny kraj (BSK) vytrvalo odstraňuje všetky byrokratické prekážky, ktoré by bránili výstavbe diaľnice D4 alebo rýchlostnej cesty R7.
„Sme k tomu zaviazaní aj uznesením nášho zastupiteľstva, ale hlavne sme to mali aj vo volebných programoch. Veríme, že Národná diaľničná spoločnosť spolu s ministerstvom dopravy dodrží všetky termíny, ktoré si predsavzali, aby sa obyvateľom nášho regiónu žilo jednoduchšie,“ vyjadril podporu výstavbe D4 a R7 predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.
Bratislavský kraj podľa svojej tlačovej správy dlhodobo upozorňuje na kritickú dopravnú situáciu najmä v smere z Dunajskej Stredy do Bratislavy. „Aj keď je výstavba úsekov R7 v kompetencii Národnej diaľničnej spoločnosti a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a nie Bratislavského samosprávneho kraja, župa podnikla všetky kroky k urýchlenému začatiu výstavby.“
BSK tvrdí, že od začiatku sa aktívne zúčastňoval príprav tejto stavby a bol maximálne nápomocný pri získavaní všetkých potrebných súhlasných stanovísk pre získanie príslušných rozhodnutí. „Aj vďaka tlaku a súčinnosti úradu Bratislavského samosprávneho kraja je príprava výstavby R7 a D4 na úrovni, na ktorej je dnes. Teda, že prechádza z papierov do reálneho sveta,“ cituje na záver tlačová správa predseda BSK Pavla Freša.
Realizácia projektu na financovanie, projektovanie, výstavbu, prevádzku a údržbu obchvatu Bratislavy na diaľnici D4 a úsekov rýchlostnej cesty R7 z Bratislavy smerom na Dunajskú Stredu formou projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) je pre štát výhodná. Vyplýva to zo štúdie uskutočniteľnosti projektu, ktorú zverejnilo v plnom rozsahu ministerstvo dopravy. „Najbližších sedem rokov nebude mať štát dostatok prostriedkov v rozpočte, ani európskych peňazí na to, aby sa realizovala výstavba klasickým spôsobom,“ povedal v piatok 16. januára minister dopravy Ján Počiatek. Ak by sa tento projekt nerealizoval, v Bratislave by podľa ministra mohlo v roku 2020 vzniknúť „dopravné peklo“ a doprava by skolabovala. Návrhom projektu PPP by sa mala vláda zaoberať v najbližšom čase. V prípade jej súhlasu rezort dopravy začne súťaž na koncesionára. Počiatek tvrdí, že ministerstvo financií sa so štúdiou uskutočniteľnosti PPP projektu na D4 a R7 stotožnilo a nespochybnilo ju.
Štúdia vychádza z najkonzervatívnejšieho scenára. Po skončení verejného obstarávania na koncesionára, ktoré by podľa ministra malo trvať do konca tohto roku, štúdia bude zaktualizovaná a mala by opäť potvrdiť, či na základe výsledkov súťaže je PPP stále výhodnejšie. Vláda následne definitívne rozhodne o tom, či sa projekt D4 a R7 bude realizovať touto formou. Výstavba úsekov D4 a R7 v dĺžke 59,4 kilometra by sa v závislosti od priebehu súťaže mala začať v roku 2016 a trvať štyri roky. Predpokladané stavebné náklady na stavbu úsekov D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka pri Dunaji – Rača (27,3 km), R7 Bratislava, Prievoz – Ketelec (6,5 km), R7 Bratislava, Ketelec – Dunajská Lužná (8,2 km) a R7 Dunajská Lužná – Holice (17,4 km) sú podľa štátnej expertízy 1,3 mld. eur. Ak by sa projekt realizoval za súčasných podmienok a expertíznej ceny, štát by budúcemu koncesionárovi splácal ročne predbežne 150 mil. eur. Počas koncesie na tridsať rokov by tak štát zaplatil spolu zhruba 4,5 mld. eur. Ministerstvo dúfa, že vysúťažená cena bude nižšia. O stavbe D4 a R7 cez PPP uvažovalo aj predošlé vedenie ministerstva dopravy na čele s Jánom Figeľom (KDH). O výstavbe obchvatu hlavného mesta z iných zdrojov ako cez PPP by bolo možné uvažovať až po roku 2023.
D4 bude pokračovať mimo PPP v úsekoch Bratislava, Rača – Záhorská Bystrica v dĺžke 12,1 km, vrátane tunela Karpaty (9 km), a Devínska Nová Ves – hranica SR a Rakúska v dĺžke 3,6 km. Táto časť D4 by sa mala začať stavať najskôr v rokoch 2017 a 2020. „Tento úsek ešte nie je tak pripravený, aby bolo možné zahrnúť ho do tejto súťaže (PPP). Po bývalej vláde sme tento projekt zdedili ako dosť nepripravený, až teraz máme reálne územné rozhodnutia k jednotlivým úsekom,“ priblížil Počiatek.