Vďaka zálohovaniu majú plastové fľaše 13 životov

A napríklad v nemeckých obchodoch nie sú vratné len sklenené, ale aj plastové fľaše, za ktoré sa spravidla platí 25 centov za kus. Nebola by to cesta i pre Slovensko?

Podľa Branislava Moňoka z občianskeho združenia Priatelia Zeme – SPZ u nás už od roku 2010 platí povinnosť triediť sklo, kovy, plasty, papier, nebezpečné či drobné stavebné odpady. V roku 2013 pribudla aj povinnosť triediť biologicky rozložiteľné odpady, čo sa teraz sprísnilo.

„V prvom rade by sme sa mali zamerať na to, aby si obce v spolupráci s organizáciami zodpovednosti výrobcov a firmami, ktoré u nich vykonávajú zber odpadkov, plnili existujúce povinnosti. V tom majú mnohé obrovské rezervy. Hlavne v dostupnosti triedeného zberu pre občanov, v ich informovanosti a ekonomickej motivácii. Veľkú úlohu tu zohráva aj slabá kontrola dodržiavania zákona a všeobecne záväzných nariadení,“ zdôraznil Moňok.

Zálohovanie nápojových obalov by však uvítal. Podľa neho by to malo význam i na Slovensku. „Zvýšila by sa tým motivácia obyvateľov triediť vybrané druhy obalov. Nemusia to byť len PET fľaše, ale aj plechovky od nápojov alebo sklenené obaly,“ spresnil Moňok.

Jeho slová potvrdzujú i údaje z Nemecka. Z plastových fliaš na jedno použitie sa tam podarí vyzbierať 98,5 percenta a z tých na viacnásobné použitie dokonca až 99,5 percenta. Vďaka tomu sa jedna PET fľaša použije priemerne až 13-krát. Keď sa napokon zničí a nedá sa znova využiť, putuje na recykláciu.

Slovensko sa tým napriek tomu neinšpiruje. Ako uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák, o zavedení zálohovania PET fliaš zatiaľ neuvažujú. Údajne by išlo o úplne inak nastavený systém ako dnes, keď sa kladie dôraz na rozšírenú zodpovednosť výrobcov a zásadu, že platiť má znečisťovateľ.

Paradoxom je, že sú u nás i pomerne nízke ceny vo výkupniach druhotných surovín. Papier tam zvyčajne stojí len päť centov za kilo, hliník od 20 centov do jedného eura a plech okolo 10 centov za kilogram. To je tak málo, že sa ľuďom často ani neoplatí odviezť také veci do zberu, lebo by im to nepokrylo ani náklady za cestu.

Pokiaľ ide o odpad vyhodený vo voľnej prírode, ľudia si zase neuvedomujú, že sa tam môže rozkladať celé mesiace, roky, ba i tisícročia. Najlepšou cestou preto stále zostáva odstraňovať odpad tak, ako sa má – dôsledným triedením.