Mnohí ľudia problém riešia tým, že si kúpia ventilátor. Ten však teplý vzduch neochladí, len ho rozprúdi. Ak vám to stačí, na výber máte veľké množstvo ventilátorov – od stropných, stolných až po podlahové, a to s rôznym výkonom. Pomáha i správne vetranie. Okná by sa pri ňom mali otvárať počas noci či skoro ráno, keď je teplota vonkajšieho vzduchu nižšia ako vnútri.
Studený vzduch znižuje teplotu stien, podláh či nábytku, čo následne pomôže aj dlhšie udržať nižšiu teplotu v domácnosti. Zabrániť tomu, aby slnko vstúpilo do interiéru a vytvoril sa tak skleníkový efekt, sa dá zase namontovaním vonkajších roliet alebo žalúzií. Tie najlepšie zabránia slnečným lúčom prenikať cez sklo dovnútra a prehrievať tak okná. Zabráňte aj vlhkosti v byte či dome. Vlhký vzduch totiž zvyšuje pocit tepla, a to vám na pohode príliš nepridá. Preto ani opratú bielizeň nesušte vnútri.
Finančne náročnejšia je kúpa a montáž klimatizácie. Tá vyjde drahšie, aj čo sa týka energie. V porovnaní s ventilátorom jej spotrebuje približne 20-krát viac. Ak si už teda chcete dať klímu namontovať, vyberte si len takú, čo má energetickú triedu A.
„Ochladzovanie priestoru klimatizačnou jednotkou je založené na prúdení studeného vzduchu, ktorý potom ochladzuje okolie. Prúdenie však nie je v priestore rozložené rovnomerne. V blízkosti klimatizačnej jednotky je najsilnejšie, s narastajúcou vzdialenosťou slabne. Znamená to, že blízko pri klimatizácii je možno až príliš chladno, kým na opačnom konci miestnosti zasa teplo,“ upozornil Matúš Izakovič, riaditeľ marketingu a integrácie technológií spoločnosti ESM-Yzamer, ktorá sa špecializuje na energetické služby a monitoring.
Netreba ani zabúdať, že počas horúcich dní môže klimatizácia spôsobiť i rôzne zdravotné problémy, ktoré vznikajú najmä z rozdielu medzi vonkajšou a vnútornou teplotou prostredia. Ľudské telo totiž najlepšie znáša teplotný rozdiel päť až sedem stupňov. Klimatizácia môže zdravotné problémy spôsobiť všetkým, no obzvlášť citliví sú starí ľudia, deti a alergici. Nesprávne nastavenie teploty a prievan môžu vyvolať bolesti hlavy, kĺbov či chrbtice alebo dýchacie problémy. Aj preto lekári odporúčajú zapínať klimatizáciu iba na niekoľko hodín denne.
Novinkou v tejto oblasti je stropné chladenie. Na trhu s realitami postupne pribúdajú stavby, ktoré teplo a chlad vyrábajú pomocou tepelného plynového čerpadla. „Veľmi laicky povedané, vzduch sa ochladzuje vďaka vode, ktorá prúdi v rúrkach s úzkym priemerom zabudovaných v strope. Na chladenie vody sa pritom využíva potenciál okolitého vzduchu, ktorý v plynovom tepelnom čerpadle premeníme na chlad. Tým istým systémom sa zase v zime kúri,“ priblížil Izakovič.
Prostredníctvom stropného (pasívneho) chladenia sa nielenže znížia náklady na energiu, ale berie sa ohľad aj na životné prostredie a ľudia sa vyhnú zdravotným ťažkostiam. Treba tiež spomenúť, že ide o obnoviteľné zdroje energie, ktoré sú v stavebníctve aktuálnym trendom. A ako také stropné chladenie vlastne funguje?
Kadiaľ v lete preniká najviac tepla do bytu
- Okná – 48 percent
- Steny a dvere – 19 percent
- Vykurovanie zvyškovým teplom v domácnosti – 14 percent
- Infiltrácia – 13 percent
„Je to sálavý systém, pričom sálanie prebieha nad rosným bodom, ktorý sa pohybuje v závislosti od vlhkosti vzduchu. Ide o takzvané vysokoteplotné chladenie. Voda v rúrkach je chladnejšia ako teplota v miestnosti a prebytočné teplo do seba rovnomerne pohlcuje. Rozdiely medzi vonkajšou a vnútornou teplotou sú spravidla nižšie ako pri chladení klimatizáciou. Teplota stien je nižšia ako teplota vzduchu, čo je pre telo výhodné, pretože prebytočné teplo môže sálať do okolia a to ho pohltí,“ opísal Izakovič.
Sálanie je podľa neho pre telo najkomfortnejší spôsob znižovania vlastnej teploty. Na úplné objasnenie treba tiež povedať, že klasická klimatizácia používa výparné teploty pod rosným bodom. „Šírenie chladu prebieha prúdením, pričom nosnou látkou je vzduch. Prechodom cez rosný bod dochádza k jeho odvlhčovaniu a časť chladiaceho výkonu sa spotrebováva na vylúčenie latentného tepla zo vzduchu. Táto stratová energia môže dosahovať významné hodnoty v závislosti od vlhkosti vzduchu 20 až 50 percent,“ doplnil Izakovič.
Laicky povedané, stropné chladenie funguje na princípe ochladzovania vzduchu prostredníctvom tenkých rúrok pripevnených na strope. Tie však za normálnych okolností nikto neuvidí, lebo sú skryté pod omietkou. Chladenie miestnosti zabezpečí prúdiaca voda s veľkou rýchlosťou a prietokom, pričom jej teplotu udržiavajú na požadovanej hodnote prítomné technológie. Využívajú na to potenciál okolitého vzduchu. Plynové tepelné čerpadlo ho totiž dokáže premieňať na chlad. A nielen to. Čerpadlo počas vyrábania chladu poslúži i na produkovanie teplej úžitkovej vody a v zime zasa vyhrieva.
Samotná regulácia teploty je už na používateľovi. Na to mu poslúži buď statický ovládací panel s prispôsobiteľným prostredím aj dotykovou obrazovkou, alebo aplikácia pre smartfóny. Inteligentný riadiaci systém navyše po istom čase spozná jeho zvyklosti, a tak zvládne regulovať teplotu aj sám. Celý proces by mal trvať týždeň až mesiac.
Systém, ktorý efektívne chladí aj zohrieva, nevíri vzduch a s ním aj prach, nemá negatívny dosah na zdravie ani na životné prostredie. Otázkou však zostáva, či sa investované peniaze do takého systému vrátia.
„Prvá výhoda je už to, že ten systém zahŕňa oboje – vykurovanie aj chladenie. Na objektívne posúdenie návratnosti treba posudzovať rovnaké podmienky a rozsahy. V zásade sa dá povedať, že pri inštaláciách plošných sálavých systémov bude vstupná cena vyššia o 25 až 50 percent, prevádzkové náklady na energie, naopak, klesnú od 20 do 50 percent. Treba však podotknúť, že porovnávame systémy neporovnateľné jednak z pohľadu kvality dodávaného tepla a chladu, ale aj energetickej efektívnosti celého systému a vplyvu na životné prostredie,“ zhodnotil Izakovič.