Je vám v byte zima, hoci kúrite a teplomer ukazuje 23 stupňov? Môže za to vlhkosť, ktorá okrem pocitu chladu dokáže spôsobiť i oveľa závažnejšie problémy, napríklad plesne. Ak sa čosi podobné stalo v minulosti, stačilo len otvoriť okno a vyvetrať. Merače tepla sa vtedy ešte nepoužívali, takže šetrenie energiou nikoho netrápilo. Dnes je to už inak. Dokorán otvorené okná dokážu v chladných mesiacoch poriadne zatriasť peňaženkou. Vetrať však treba, tak v dome, ako aj v byte. Zachovať vhodnú klímu v byte je často veľká výzva. Stavba má aj po dokončení a obývaní svoju vlhkosť, s ktorou by sme sa mali vedieť popasovať optimálnym vetraním i vykurovaním. Dôležité je hlavne neuzavrieť vlhkosť vnútri bytu.
Účelom vetrania je odstrániť vlhký vzduch z miestností, čím sa zabráni jeho kondenzovaniu na chladnejších miestach. Pri nesprávne vetraných bytoch alebo takých, ktoré majú technické problémy, sa totiž voda zráža na miestach, akými sú kúty miestností, okolie okien či priestory za nábytkom. Také vlhké prostredie je potom podhubím pre vznik plesní. Podobná situácia môže nastať i v starších rodinných domoch, kde sú ohrozené predovšetkým vonkajšie steny a problém sa tam odstraňuje oveľa ťažšie.
Pri novostavbe je dôkladné a pravidelné vetranie dôležité najmä na začiatku jej užívania. V prvých troch rokoch bývania by vnútorná vlhkosť nemala presiahnuť 50 percent pri vnútornej teplote 20 až 23 stupňov Celzia, a preto je krátke a intenzívne vetranie nevyhnutné. Vetrať vo väčšej miere treba aj vtedy, keď vzniká vlhkosť a para, napríklad pri varení, sprchovaní, kúpaní či pri vešaní bielizne.
Vhodným pomocníkom sú systémy s núteným vetraním a tzv. rekuperáciou vzduchu, čo je vlastne spätné získavanie tepla. Starajú sa o optimálnu mieru vlhkosti aj čerstvého vzduchu v interiéri. Rekuperácia prebieha v rekuperačnom výmenníku vnútri vzduchotechnickej jednotky. Zvonka sa privádza studený čerstvý vzduch, z druhej strany vstupuje teplý vlhký odpadový vzduch z interiéru a vzájomne si odovzdávajú teplo s účinnosťou až 90 percent. V praxi to znamená, že vydýchaný odpadový vzduch s teplotou 22 °C predhreje vonkajší privádzaný vzduch z teploty napríklad 0 °C až na 20 °C. V zimnom období tak rekuperátor výrazne šetrí aj náklady na vykurovanie.
Odporúča sa tiež pravidelné a intenzívne vetranie minimálne štyrikrát denne na približne desať minút. Ráno by sa okná mali otvoriť aspoň na päť minút a v priebehu dňa je potom dobré nárazové vetranie dva- až trikrát po desať minút. Sprievodným znakom nedostatočného vetrania je orosenie okenných skiel či pocit vlhkosti v interiéri. Správnu vlhkosť dopĺňa i vhodné vykurovanie, podľa možnosti neprerušované.
Na vlhkosť však treba dbať už pri stavbe budovy. S jeseňou prichádza väčší výskyt dažďov, s čím súvisí zvýšená vlhkosť. To môže zhoršiť kvalitu niektorých stavebných materiálov a hmôt, preto je ich pri skladovaní vonku potrebné dôkladne pozakrývať a uchrániť pred dažďom. V niektorých projektoch developeri znižujú vlhkosť vykurovaním už pri hrubej stavbe. Príkladom je budova, kde spoločnosť YIT Slovakia práve v týchto dňoch začína kúriť. "Potrebujeme znížiť vlhkosť, aby sme sa mohli venovať kompletizovaniu sadrokartónových konštrukcií a realizácii poterov, omietok, obkladov a dlažieb, ako aj realizácii rozvodov ústredného kúrenia, zdravotnotechnických inštalácii a vzduchotechniky,“ vysvetlil Ľubor Zuzic, výrobný manažér YIT Slovakia.
Aby ste mali neustály prehľad nielen o vlhkosti v byte, je užitočné zaobstarať si domácu meteorologickú stanicu. Malé meteostanice dokážu okrem sledovania vnútornej a vonkajšej vlhkosti merať teplotu a tlak či dokonca predpovedať počasie.
V zime si však treba dať pozor aj na opačný extrém. Počas vykurovacej sezóny sa v domácnostiach vysúša vzduch. Často až tak, že vlhkosť klesne na 20 percent, čo je podobná hodnota ako na púšti. Odborníci pritom odporúčajú relatívnu vlhkosť vzduchu na úrovni okolo 50 percent. Ak je vzduch v domácnosti príliš vysušený, potrebuje vlhkosť získať z iných zdrojov. A tak ju odsáva z okolia – z rastlín, nábytku, ale aj z človeka – z jeho pokožky, pier, slizníc, priedušiek i pľúc.
Následkom toho môže suchý vzduch vyvolať množstvo zdravotných ťažkostí: znižuje obranyschopnosť organizmu, lebo vysušená sliznica nie je schopná čeliť vírusom a baktériám, zhoršuje dýchanie, podporuje množenie niektorých alergénov, ktoré dráždia oslabenú sliznicu, môže zhoršovať kvalitu spánku a vysušuje pokožku.
Keď sa chcete týmto nepríjemnostiam vyhnúť, mali by ste vzduch doma, predovšetkým v spálni, zvlhčovať. Ak sa vám mokrý uterák prehodený cez radiátor nezdá ako účinné riešenie, siahnite po prístroji, ktorý vlhkosť vzduchu sám vyhodnotí a podľa potreby zvlhčí. Pri výbere zvlhčovača vzduchu si ujasnite, čo od neho očakávate a do akej miestnosti ho chcete použiť. Tieto prístroje dnes majú viacero užitočných funkcií, dôležitým parametrom pri výbere je napríklad zvlhčovací výkon, ktorý udáva, koľko pary vie spotrebič vytvoriť. Platí, že čím vyšší výkon model má, tým je kvalitnejší.
„Pri väčšine zvlhčovačov dnes nájdete informáciu, do akých veľkých priestorov sú vhodné. Vyberajte ich teda podľa toho, kam chcete prístroj umiestniť. Praktickou funkciou je vo zvlhčovačoch zabudovaný hydrostat, čiže vlhkomer, ktorý stráži požadovanú vlhkosť vzduchu. Podľa potreby sa sám zapína či vypína. V miestnosti potom nemáte ani presušený, ani veľmi vlhký vzduch, ale presne taký, aký chcete,“ poradila Iva Pavlousková zo spoločnosti Datart.
Ak zariadenie chcete dať do izby, kde spíte, zaujímať by vás mala najmä jeho hlučnosť. „Niektoré zvlhčovače fungujú zároveň ako čistička vzduchu – do miestnosti potom vrátia vzduch vlhký a zbavený prachu, vlasov, alergénov i baktérií alebo vírusov. Funkciu čističky oceníte hlavne vtedy, ak máte doma alergika či astmatika alebo malé deti,“ dodala Pavlousková.
Pri vybraných modeloch je možné regulovať úroveň výkonu, vyberať z viacerých režimov, vrátane špeciálneho nočného, nastaviť časomer alebo využiť diaľkový ovládač. Do niektorých môžete pridať aj obľúbenú aromatickú esenciu a osviežiť si tak domov príjemnou vôňou.
Relatívna vlhkosť vzduchu v domácnosti
- vyjadruje údaj, ako je tam vzduch nasýtený vodnou parou
- ideálna vlhkosť vzduchu pre človeka je 45 až 55 percent
- sliznice dýchacích ciest vysychajú už pri poklese vlhkosti pod 40 percent
- vlhkosť v panelákových bytoch počas vykurovacej sezóny prudko klesá, niekedy až na 20 percent, čo škodí ľudskému organizmu
- najmenej mikroorganizmov prežíva pri relatívnej vlhkosti 60 percent, no pri takých hodnotách už hrozí, že sa v domácnosti vytvoria plesne
- riešením je „zlatá stredná cesta“ – udržovať vlhkosť na zhruba 50 percentách, rozumne kúriť a pravidelne intenzívne vetrať
- správna vlhkosť vzduchu znižuje únavu, zvyšuje koncentráciu, zlepšuje spánok a dýchanie, posilňuje imunitu a znižuje riziko vzniku alergií