Počas chladných zimných dní sa v uliciach tvorí množstvo prachu a škodlivín, ktoré sa pre pretrvávajúcu inverziu v prízemných oblastiach ťažko rozptyľujú. Ľudský organizmus sa s nadmerným smogom nevie ľahko vyrovnať, a tak vznikajú zdravotné problémy.
Smog v slovenských obciach v zimných mesiacoch často pochádza zo spaľovania tuhých palív, ktorými sa vykurujú domácnosti či iné budovy. Tento sektor vyprodukuje viac ako polovicu celkového množstva drobných prachových častíc. Z hľadiska účinkov na ľudský organizmus je najnebezpečnejšou zložkou smogu práve drobný prach.
Väčšinou ho vyprodukujú malé, neefektívne zdroje tepla v rodinných domoch. Hlavne v zime predstavujú kachle či kotly na drevo a uhlie väčší problém, ako si ľudia myslia. „Emisie z takého drobného vykurovania sú najmä v zime veľmi vysoké a o to závažnejšie, že sa vypúšťajú do prostredia pomerne nízko nad zemou, priamo v mieste domácnosti,“ upozorňuje Kateřina Chajdiaková z platformy Budovy pre budúcnosť. Ako dodáva, iné je to v prípade teplární, ktoré vypúšťajú škodlivé látky vysokými komínmi. Tie sa vďaka vetru rozptyľujú do širokého okolia a ich koncentrácia preto nie je až taká nebezpečná.
Vysoký podiel tuhých palív používaných v domácnostiach, akými sú uhlie, drevo, biomasa a často dokonca odpady, má na naše zdravie negatívny dosah. Je o to väčší, že práve týmto budovám chýbajú opatrenia na šetrenie tepla, takže spotreba palív v starých vykurovacích zariadeniach je výnimočne vysoká. Ak je dom nedostatočne zateplený, trpí veľkými tepelnými stratami a musí sa vykurovať oveľa viac než nízkoenergetický dom. Objekt so starým kotlom alebo kozubom, ktorý „veľa žerie“ a využíva čierne uhlie či drevo, tak von do ulíc vypúšťa niekoľkonásobne viac škodlivín ako moderný, nízkoemisný zdroj tepla.
Maximálne povolené hodnoty týchto látok v ovzduší sa v niektorých slovenských regiónoch prekračujú niekoľkokrát do roka. Na Slovensku preto každý rok predčasne umrie takmer 6 000 ľudí. Je zrejmé, že zníženie tvorby emisií a zdravotných následkov je vo verejnom záujme. Jeho plnenie zabezpečuje najmä štát pomocou rôznych nástrojov.
„To však vyžaduje aj vyššie investície do energetickej efektívnosti stavieb, čo nie je stavebníkom vždy po vôli. Problém smogu sa týka najmä regiónov, v ktorých sa staré a neobnovené domy vykurujú starými neefektívnymi kotlami, pretože príjmy domácností sú tu príliš nízke na to, aby sa dom obnovil a kotol vymenil,“ vysvetľuje Chajdiaková.
Riešením je znižovanie tepelných strát budov, efektívne vykurovacie systémy, využívanie obnoviteľných zdrojov a znižovanie podielu uhlia a dreva. „Slovenská vláda zvažuje obdobný dotačný program na výmenu kotlov, aký používa susedné Česko. To však nerieši problémy komplexne. Ak sa vymení kotol, no používajú sa stále tie isté neekologické palivá, domy naďalej produkujú výrazné množstvo emisií, riešenie problému sa len odkladá a predlžuje,“ zdôrazňuje Chajdiaková.
Na zníženie produkcie škodlivín je tiež potrebné znížiť množstvo energie na vykúrenie domu. Ak objekt efektívne zateplíme, nepotrebujeme ho toľko vykurovať, teplo nám zbytočne neuniká. Využívaním obnoviteľných zdrojov energie (solárne kolektory, fotovoltické panely, tepelné čerpadlá atď.) nevypúšťame zbytočné škodliviny do okolia.
Napriek tomu, že sektor domácností produkuje viac ako polovicu tuhých znečisťujúcich látok, doterajšie výdavky štátu či EÚ boli zamerané hlavne na priemysel. Podľa platformy Budovy pre budúcnosť si rodinné domy vyžadujú cielenú podporu obnovy. Domácnostiam však chýba silnejšia motivácia. Nízke príjmy v smogových regiónoch sú objektívnou prekážkou riešenia, preto je potrebný podporný program pre obnovu domov zameraný zároveň na redukciu problému so smogom.