Správne vetranie chráni zdravie

Hlavné požiadavky, ktoré sa dnes kladú na okná, sú tepelná izolácia a s tým súvisiaca tesnosť. Ľudia pritom často zabúdajú na obyčajné vetranie. A to nielen doma, ale aj v práci či v škole.

30.10.2018 06:00
vetranie, okná, bývanie Foto:
Ak je koncentrácia CO2 v miestnosti vyššia, ako je maximálne odporúčaná hodnota, ľudia sú unavení a ospalí.
debata (2)

Bežná hodnota oxidu uhličitého (CO2) vo vonkajšom ovzduší sa aktuálne pohybuje od 320 do 400 ppm, pričom odporúčaná maximálna koncentrácia CO2 vo vnútorných priestoroch by podľa Úradu verejného zdravotníctva mala byť 1 000 ppm. Aká je realita?

Viac ako 64 miliónov študentov a takmer 4,5 milióna učiteľov v Európe trávi počas školského roka značnú časť dňa v škôlkach, v základných a stredných školách. V rokoch 2005 až 2012 sa Úrad verejného zdravotníctva zapojil do dvoch celoeurópskych projektov zameraných na sledovanie kvality vnútorného ovzdušia v školách a jeho vplyvu na zdravie detí. Celkovo sa na tom zúčastnilo 114 základných škôl v 23 európskych krajinách.

Zistenia projektu SINPHONIE dokazujú, že kvalita vnútorného ovzdušia v školách je reálny problém v mnohých európskych štátoch. Ukázalo sa, že zoskupenie 3 (stredná a východná Európa), kam patrí aj Slovensko, malo vyššie percentá tried s úrovňou CO2 vyššou ako 1 500 ppm, čo môže znížiť kvalitu študijného výkonu detí v týchto regiónoch.

Ak je koncentrácia CO2 v miestnosti vyššia, ako je maximálne odporúčaná hodnota, deti sú unavené, ospalé a horšie sa sústredia. Keď koncentrácia niekoľkonásobne prekročí túto hranicu, môže sa u žiakov dokonca dostaviť bolesť hlavy, nevoľnosť a ďalšie zdravotné ťažkosti. Dlhodobý pobyt v zle vetraných priestoroch okrem toho zvyšuje riziko rozvoja alergií alebo astmy a vedie k zvýšenej chorobnosti detí. Naopak, kvalitné vnútorné prostredie zvyšuje ich schopnosť učiť sa až o 15 percent.

Prečo k takému stavu prišlo? Hlavnou príčinou je predovšetkým snaha škôl ušetriť náklady na vykurovanie zatepľovaním fasád a výmenou okien. "Pri moderných oknách kladieme vysoké požiadavky na ich tepelnoizolačné vlastnosti, to znamená, že musia byť maximálne tesné. Z toho dôvodu je pri rekonštrukcii školy či inej staršej budovy nevyhnutné myslieť na vetranie.

Automatické nútené vetranie, ktorého súčasťou je tiež rekuperácia, znamená dodatočné náklady na jednu školskú triedu cca. 3 000 eur. Ak by škola chcela rekonštruovať všetky triedy, musela by vynaložiť značné finančné prostriedky, ktoré väčšinou školy k dispozícii nemajú. Jedinou možnou cestou, ako situáciu okamžite zlepšiť, je začať efektívne a predovšetkým dostatočne často vetrať," hovorí Petr Sýs zo spoločnosti Inoutic.

Vetrať treba nárazovo

Triedy v školách by sa mali primerane vetrať. Príslušná vyhláška ministerstva zdravotníctva o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež uvádza, že výmena vzduchu v zariadeniach pre deti a mládež sa musí zabezpečiť tak, aby zabezpečovala v učebniach 20 m3/hod. – 30 m3/hod. vzduchu na jedného žiaka.

Takú výmenu vzduchu však nedokáže zabezpečiť ani priečna ventilácia, mikroventilácia či ventilačné klapky. Zavretým oknom sa jednoducho vetrať nedá. „Vetrať treba nárazovo. Otvoriť na niekoľko málo minút dokorán celé krídlo niekoľkých okien a tiež dvere na chodbu a tento postup opakovať pravidelne každú prestávku, prípadne každú vyučovaciu hodinu,“ odporúča Sýs.

Pravidelné vetranie napomáha zníženiu koncentrácie CO2 v ovzduší, čím sa znížia koncentrácie znečisťujúcich látok vznikajúcich v triede a pozitívne to ovplyvní vzdelávacie schopnosti detí. Ak žijeme v zateplenom dome a máme inštalované moderné okná, musíme efektívne a často vetrať (najlepšie niekoľkokrát denne) aj doma. Napríklad spálne sú pre úspory často veľmi malé a neposkytujú dostatočnú zásobu čerstvého vzduchu na celú noc. V lete môžeme čiastočne spať pri otvorenom okne, v zime je dobré nechať otvorené aspoň dvere z miestnosti.

Ventilácia je nevyhnutná aj z hygienických a zdravotných dôvodov. Pravidelné vetranie odvádza vydýchaný vzduch, zápachy a prebytočnú vlhkosť. Aj keď hygienické normy tolerujú vlhkosť v interiéri medzi 30 a 70 percentami, ideálna je 40 percent. Dlhodobá vlhkosť vyššia ako 50 percent už môže vyvolávať určité zdravotné problémy spôsobené nadmerným množením baktérií a roztočov alebo objavením plesní.

Zdravotné riziko však nie je jediným negatívom vyššej vlhkosti v byte. „Treba si uvedomiť ďalší fyzikálny jav, takzvanú entalpiu. Vzduch nasýtený vodnými parami totiž na svoje ohriatie potrebuje výrazne viac energie ako suchý vzduch. Rozdiel potreby tepla pri vykurovaní miestnosti s 45-percentnou vlhkosťou a 70-percentnou vlhkosťou môže byť vyšší aj o 20 percent,“ vysvetľuje Sýs.

Vlhkosť a rosenie okien

Nedostatočné vetranie a vysoká vlhkosť v miestnosti je tiež najčastejšou príčinou rosenia okien z vnútornej strany. S ním sa môžeme stretnúť nielen v novostavbách, ale aj v starších domoch alebo panelákoch.

Aby vzduch mohol správne cirkulovať, zdroj tepla by sa mal umiestniť vždy pod oknom alebo v jeho tesnej blízkosti. Pozor treba dávať na závesy a žalúzie. Vnútorné žalúzie obmedzujú pohyb vzduchu po skle a môžu vznikať tzv. studené kapsy, v ktorých dochádza ku kondenzácii. V chladných dňoch preto žalúzie radšej vyťahujte.

V kúpeľniach alebo práčovniach sa s vyššou vlhkosťou počíta. Aj tak by ste však pri kúpaní a sprchovaní mali mať zatvorené dvere, aby sa para nešírila po celej domácnosti a rámy okien sušiť a prípadne dezinfikovať. Vlhkosť zvyšuje tiež varenie (treba používať digestory), sušenie bielizne, množstvo izbových rastlín a podobne.

Pri výbere nových okien preto dajte prednosť kvalitným okenným rámom a zaskleniu s vyššou tepelnou izoláciou. „Dvojsklá sú náchylnejšie na kondenzáciu ako trojsklá, ktoré majú výrazne vyššiu vnútornú povrchovú teplotu. Pamätajte si, že čím nižšia hodnota U (Uf, U), tým menšia pravdepodobnosť rizika rosenia okien,“ uzatvára Sýs.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #vetranie #okná #Petr Sýs