Dosiahnuť parametre energetickej triedy A1, ktoré sa vyžadujú pri každej novej budove, môže byť v domoch s otvorenými priestormi a vysokými stropmi náročnejšie. Dôvodom je menší objem vnútorných stien s akumulačnými schopnosťami oproti veľkej ploche obvodového plášťa, cez ktorý môže unikať teplo.
Nestačí však len siahnuť po kvalitnejších tepelnoizolačných materiáloch alebo ich použiť vo väčšom množstve. Dôležitú úlohu zohrávajú aj pasívne solárne zisky cez veľké presklené plochy, ktoré tiež patria k modernej architektúre. Mali by sa nachádzať prevažne na južnej strane fasády a pred horúcim letným slnkom by ich mali chrániť tieniace prvky.
Naopak, v zime je vítané nechať slnečné lúče dopadať na okná čo najviac. Veľký dôraz treba klásť i na skladbu strešného plášťa, a to najmä v prípade, ak sa medzi stropom a strešnou konštrukciou nenachádza žiadny medzipriestor. Veľmi dobré vlastnosti z hľadiska regulácie tepelných strát a tepelných ziskov cez strešnú konštrukciu dosahujú extenzívne zelené strechy, ktoré sa vďaka inovatívnym riešeniam dajú použiť aj na šikmé strechy.
Pokiaľ ide o stavbu z ľahkých konštrukcií, napríklad montovaný drevodom, je pre zlepšenie tepelnotechnických vlastností budovy vhodné v rámci vnútornej konštrukcie zakomponovať stavebné prvky s dobrými akumulačnými vlastnosťami. Môžu to byť napríklad tehlové steny, ktoré teplo najprv absorbujú a potom ho pozvoľna celé hodiny uvoľňujú do okolia.
Pre rýchly nábeh tepla sú zasa užitočné materiály s dobrými tepelno-vodivými vlastnosťami – takým prvkom môže byť železobetónová stropná doska, ktorá sa postará o rýchle a účinné šírenie tepla krátko po zapnutí podlahového kúrenia.
Teplotný profil miestnosti
Vyšší strop znamená v prvom rade viac priestoru na vykúrenie. Pri návrhu vykurovacieho systému je veľmi dôležité správne dimenzovať zdroj tepla, aby mal potrebný výkon na dosiahnutie tepelnej pohody. Využiť je možné prakticky akýkoľvek zdroj tepla – plynový kondenzačný kotol, kotol na spaľovanie biomasy, alebo môžete siahnuť po alternatívnych zdrojoch tepla (tepelné čerpadlá či solárne systémy).
Zvážiť treba najmä spôsob, ako sa bude teplo šíriť do priestoru. Na rozdiel od bežných obytných domov s výškou stropu do troch metrov, treba viac zohľadňovať prirodzené prúdenie vzduchu, pri ktorom ohrievaný vzduch stúpa smerom hore a chladnejší vzduch klesá nadol.
„Pri nízkom strope sa priestor napĺňa teplým vzduchom od stropu k podlahe oveľa rýchlejšie ako pri vysokom strope. A aj rozloženie teplôt je tu rovnomernejšie ako pri vysokej miestnosti. Hovoríme o takzvanom. teplotnom profile miestnosti. Tento fakt treba zohľadniť pri výpočte tepelných strát a návrhu vykurovacieho systému. Tepelnú pohodu je potrebné dosiahnuť vo výške, kde sa pohybuje človek, to znamená do výšky cirka dva metre od podlahy,“ vysvetlil Peter Muškát, pracovník technickej podpory pre značku Buderus.
S ohľadom na požiadavky moderných nízkoenergetických domov, aj s ohľadom na pocitový tepelný komfort, je vhodné zvoliť nízkoteplotné sálavé vykurovanie. Ide o veľmi príjemný spôsob šírenia tepla, pretože pri ňom nedochádza k nadmernému prúdeniu vzduchu ani víreniu prachu. Sálanie využíva napríklad podlahové, stenové alebo stropné kúrenie, či už teplovodné alebo elektrické.
„Pri podlahových veľkoplošných vykurovacích systémoch je výhoda čistého priestoru a nižšej teploty vykurovacej vody. Priečny a pozdĺžny teplotný profil pri podlahovom vykurovaní je rovnomernejší a viac sa približuje k ideálnemu teplotnému profilu pre človeka, než pri vykurovaní radiátormi,“ upozornil Muškát.
Moderný spôsob sálavého vykurovania predstavujú vykurovacie zariadenia, ktoré produkujú infračervené žiarenie. Jeho špecifikom je, že neohrieva vzduch, ale teplo vzniká až na povrchu tuhých predmetov, na ktoré dopadá. Tie sa zohrejú a teplo rovnomerne vyžarujú do okolia, zatiaľ čo vzduch zostáva relatívne chladný.
Vzniká tak veľmi priaznivá mikroklíma s vysokým teplotným komfortom. Poznáme niekoľko rôznych typov infražiaričov. Najmodernejšiu verziu predstavujú stropné panely alebo karbónové vykurovacie rohože, ktoré využívajú ako zdroj elektrickú energiu a premieňajú ju na teplo s vysokou účinnosťou.
Vetranie bez strát tepla
Z hľadiska efektívneho hospodárenia s energiami zohráva kľúčovú úlohu správny spôsob vetrania. Kým na jar a v jeseni, keď sa teplota vnútri takmer zhoduje s teplotou vzduchu vonku, si môžete bez obáv dovoliť aj tradičné vetranie cez okná, no v lete a v zime by ste mali byť obozretnejší.
Dvojnásobne to platí pri dokonale tepelne izolovaných budovách, keď samotné vetranie oknami môže mať za následok 35 až 60 percent celkovej tepelnej straty objektu. Riešením, ako tomu predísť, je riadené vetranie s rekuperáciou. Pri domoch s vysokými stropmi a otvorenou dispozíciou je na také riešenie ešte viac dôvodov.
„Spätné získavanie tepla je veľmi užitočné práve vo vysokých priestoroch, kde sa teplo hromadí vysoko pod stropom a zostáva nevyužité. Prostredníctvom rekuperačnej jednotky ho dokážeme získať späť a prostredníctvom ventilačného systému priviesť priamo tam, kde je to potrebné,“ odporučil Muškát.
V letnom období je možné predchádzať prehrievaniu interiéru pomocou intenzívnejšieho vetrania počas noci, keď je vzduch chladnejší. Vtedy by však čerstvý vzduch nemal prechádzať rekuperačnou jednotkou, ale cez obtokovú klapku.
Riadené vetranie je veľmi užitočný nástroj na zachovanie vysokej kvality vzduchu práve v otvorených priestoroch, kde by pri bežnom spôsobe vetrania hrozilo šírenie pachov. Ventilačný systém je navrhnutý tak, aby sa použitý vzduch odvádzal z najviac zaťažovaných priestorov, ako je kúpeľňa, toaleta a kuchyňa, zatiaľ čo čerstvý vzduch sa privádza do obytných miestností, ako je obývačka a spálne.
Keďže v obytných miestnostiach je vyšší tlak vzduchu, čerstvý vzduch odtiaľ prirodzene prúdi aj do ostatných miestností, kde vzniká podtlak, pretože sú v nich len potrubia na odsávanie vzduchu. Vďaka tomu je prakticky nemožné, aby dochádzalo k šíreniu pachov z kuchyne či z toalety do obytných priestorov. Moderné riadené vetranie má navyše pod kontrolou aj kvalitu vzduchu, ktorú udržuje na vysokej úrovni pomocou senzorov na meranie CO2 a vlhkosti vzduchu.