Prečo sa líšia ceny za teplo?

, 05.12.2019 08:00
sporenie, šetrenie, prasiatko
Jednoznačne najnižšia cena za kilowatthodinu, a to na úrovni 0,046 eura, sa týka tepelnej energie vyrobenej z komunálneho odpadu. Autor:

Čím to je, že niektoré domácnosti platia za teplo viac, aj keď sa snažia pri kúrení ušetriť? Výsledná suma závisí aj od toho, v akom meste žijú a kto im teplo dodáva. Záleží tiež na veľkosti tepelnej sústavy a používanom palive.

Priemerná slovenská domácnosť minie na teplo asi 2,6 percenta svojich spotrebných výdavkov. Na jedného jej člena to teda v prepočte vychádza na viac ako 100 eur ročne. V niektorých väčších mestách to však môže byť až dvakrát toľko. Výška nákladov na teplo totiž závisí od počasia, od prístupu k efektívnemu vykurovaniu domácností, no aj od zdroja či paliva použitého na výrobu tepla. Vyplýva to z analýzy, ktorú pripravila analytička investičnej spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

Podľa jej zistení spotrebovali vlani slovenské domácnosti na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody takmer 29 percent z celkovej dodávky tepla, teda zhruba 4 400 gigawatthodín (GWh). Zvyšné teplo putovalo inam – na technologické účely alebo na vlastnú spotrebu dodávateľa. Spotreba tepelnej energie v bytoch pritom počas posledných rokov postupne klesá, čo súvisí s otepľovaním a priaznivejším počasím.

Ako potvrdzujú údaje Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), na Slovensku dnes pôsobí asi 340 dodávateľov tepla. Jeho ceny sa regulujú, a to tak, že každý výrobca alebo dodávateľ predloží svoj cenový návrh a ÚRSO potom rozhodne o maximálnej cene tepla.

Najčastejšími dôvodmi, prečo dodávatelia žiadajú regulátora o zmenu ceny tepla, sú rastúce ceny palív či elektrickej energie, emisné povolenky na oxid uhličitý, prípadne aj väčšie investície do zariadení a technológií na výrobu tepla. V dôsledku toho si niektoré slovenské domácnosti aj v budúcom roku budú musieť za teplo priplatiť, a to v priemere o štyri percentá. Niekoľko dodávateľov o zvýšenie cien za teplo požiadalo už aj v tomto roku.

Prečo však cena za teplo nie je rovnaká? Prečo sú niekedy rozdiely v platbách až také výrazné? Vplyv na to má veľa faktorov, napríklad miesto bydliska. Je rozdiel, či niekto žije v Námestove na chladnej Orave alebo na juhu v Komárne, kde zimy bývajú kratšie a miernejšie. Ceny tepla sa môžu odlišovať aj v závislosti od dodávateľa, respektíve od veľkosti tepelnej sústavy či paliva, ktoré na výrobu tepla používa.

„V krajských mestách vychádza najdrahšie tepelná energia, ktorá sa vyrába z plynu. A to buď výlučne z plynu, alebo z plynu ako hlavného paliva v kombinácii s inými palivami, ako je napríklad uhlie alebo drevná štiepka. Takto vyrobené teplo vyjde bytové, ale aj nebytové jednotky v priemere na 0,088 eura za kilowatthodinu. Plyn sa pritom na výrobu tepla používa v drvivej väčšine krajských miest,“ uviedla Sadovská.

V prípade uhlia ako hlavného paliva v kombinácii s plynom vychádza cena za kilowatthodinu (kWh) tepelnej energie na 0,082 eura. Teplo z takého zdroja využívajú napríklad v Žiline a čiastočne i v Košiciach. Jednoznačne najnižšia cena za kilowatthodinu, a to na úrovni 0,046 eura, sa týka tepelnej energie vyrobenej z komunálneho odpadu. Tak sa teplo vyrába v košickom zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktorým sa v tomto meste vykuruje asi 2 400 bytov.

Dôvodom cenových rozdielov pri výrobe tepla z plynu, uhlia a odpadu však nie je iba veľkosť tepelnej sústavy dodávateľa. Na tvorbu cien má dosah aj to, že náklady na palivo, teda na plyn či uhlie, sú podstatne vyššie ako náklady spojené so zabezpečením odpadu.

Ceny vyčerpateľného plynu či uhlia sú navyše pomerne nestabilné, ovplyvňuje ich vývoj na svetových trhoch. Neexistuje preto žiadny predpoklad, že by v najbližších rokoch mohli tak klesnúť, aby sa stali lacnejšou alternatívou takého paliva, ako je komunálny odpad. V prípade uhlia sa dokonca očakáva skôr zvyšovanie ceny, vzhľadom na stúpajúce ceny emisných povoleniek, keďže práve pri pálení uhlia vzniká obrovské množstvo skleníkových plynov.

Výroba tepla z odpadu má okrem nízkej ceny aj inú výhodu – nesiaha sa na nové zdroje, ale, naopak, rozumne a ekologicky sa nakladá so vzniknutým odpadom, ktorý už nie je možné inak zhodnotiť a zrejme by skončil na skládke. Produkcia odpadu má navyše tendenciu rásť. Veď len vlani vyprodukoval priemerný Slovák 427 kíl komunálneho odpadu, čo je o 30 percent viac ako pred desiatimi rokmi.

Odporúčané teploty pri vykurovaní
kúpeľňa 24 °C
obývačka 21 °C
spálňa 21 °C
detská izba 21 °C
pracovňa 21 °C
kuchyňa 20 °C
toaleta 20 °C
predsieň 15 °C
chodba 15 °C
schodisko 10 °C
Pozn.: Maximálna odchýlka: ±3 °C.

Na čo si dávať pozor pri kúrení

  • Dbajte o to, aby fungovali regulátory tepla (hlavice na radiátoroch).
  • Ak radiátory nehrejú rovnomerne, odvzdušnite ich – uvoľnením ventilu a vypustením vzduchu, až kým nezačne tiecť voda.
  • Nesušte na radiátoroch oblečenie, uteráky ani iné veci – teplo tak nemôže dobre prúdiť do miestnosti, čo jeho spotrebu zvyšuje až o 20 percent.
  • Nedávajte pred radiátory ani záclony či závesy – také prekážky dokážu pohltiť až pätinu tepla.
  • Účinnosť radiátorov zvýšite, ak za ne pripevníte reflexnú fóliu – vďaka tomu teplo neuniká do stien a odráža sa do miestnosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kúrenie #dobré bývanie #ceny energií
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku