Podľa neho má vyše 40 percent domácností v krajinách strednej a východnej Európy k dispozícii len nevyhovujúce bývanie s nedostatočným počtom izieb. Práve "preľudnenosť“ nehnuteľnosti je jedným z hlavných dôvodov, prečo je v tomto regióne, vrátane Slovenska, taký výrazný dopyt po novom bývaní.
Miera "preľudnenosti“ je pritom i prejavom ekonomickej sily krajiny – s rastúcou životnou úrovňou totiž klesá i počet domácností, ktoré bývajú v nevyhovujúcich (preľudnených) bytoch. Ako postsocialistické krajiny v regióne zvyšujú svoju ekonomickú silu, zvyšuje sa aj životná úroveň ich domácností a rastie dopyt po novom bývaní.
Inak to nie je ani na Slovensku. Miera preľudnenosti nehnuteľností v posledných rokoch systematicky klesala – za posledných desať rokov o takmer sedem percentuálnych bodov na 36,4 percenta v roku 2017. Napriek tomu však stále zostáva vysoko nad priemerom Európskej únie, ktorý dosahuje 15,3 percenta, a dokonca i vysoko nad úrovňou Českej republiky (15,7 percenta).
Slovensko však dlhodobo vykazuje nadpriemernú mieru preľudnenosti aj vzhľadom na úroveň hrubého domáceho produktu. Jedným z vysvetlení by podľa autorov správy mohli byť početné marginalizované skupiny, najmä rómskej populácie. Miera preľudnenosti bývania u domácností s príjmom nižším ako 60 percent mediánu dosahuje u nás až 56 percent. Vyššiu v tejto príjmovej kategórii nájdeme v rámci EÚ už len v Rumunsku (58 percent).
Zarážajúce je, že nadpriemernú mieru preľudnenosti bývania má Slovensko aj pri domácnostiach s príjmom nad úrovňou 60 percent mediánu (34 percent). Na porovnanie: v Česku je to iba 14 percent a priemer EÚ sa pohybuje na úrovni 13 percent.
Nadpriemerné zastúpenie obyvateľstva žijúceho v preľudnených domácnostiach nájdeme najmä medzi mladými ľuďmi, vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov dosahuje až 44 percent. Pri slabo rozvinutom trhu s nájomnými bytmi sa tak rastúca životná úroveň domácností zákonite prejavuje na silnom dopyte po novom bývaní.