Od januára už len efektívne. Ako sa prísňujú energetické kritériá na novostavby?

, 09.11.2020 12:00
rodina, solárny panel, bábätko, ukazovanie, dieťa
Prísnejšie požiadavky majú základ už v roku 2010, keď do európskej legislatívy pribudla smernica o energetickej hospodárnosti budov. Autor:

Stavbám, ktoré nerátajú s energetickými úsporami, od budúceho roka odzvoní. Do platnosti totiž vstupujú nové normy, ktoré vydanie stavebného povolenia pre novostavby podmieňujú omnoho väčším dôrazom na energetickú hospodárnosť. Rodinné či bytové domy, ako aj administratívne budovy budú musieť od januára 2021 splniť štandard triedy A0, čiže by mali mať takmer nulovú spotrebu energie.

Prísnejšie pravidlá budú platiť aj pri výraznejšej obnove už existujúcich domov. Hlavnými prínosmi by mali byť výrazne vyšší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov, nižšie emisie, úspora nákladov na prevádzku a nižšie dosahy na životné prostredie. „Plnením opatrení a postupov národného plánu sa musí dosiahnuť, aby boli budovami s takmer nulovou spotrebou energie od 31. decembra 2020 všetky nové budovy,“ píše sa v zákone o energetickej hospodárnosti budov č. 555/2005 Z. z., v úprave, ktorá platí od tohto roka.

Prísnejšie požiadavky majú základ už v roku 2010, keď do európskej legislatívy pribudla smernica o energetickej hospodárnosti budov. Slovensko ju do svojho zákonodarstva zapracovalo v roku 2012 a niekoľkokrát ju sprísnilo. K poslednej veľkej zmene došlo pred štyrmi rokmi, odkedy vyžadujú stavebné úrady pri vydávaní stavebného povolenia na novostavby energetickú triedu A1. Kategorizácia do tried sa určuje na základe teoretického výpočtu, do ktorého vstupujú kritériá ako tvar domu, druh energie na vykurovanie a prípravu teplej vody či vyprodukované emisie CO2.

Kritika opatrení

Napriek tomu, že požiadavky sú známe už dlhší čas, mnohí stavebníci upozorňujú na slabú komunikáciu či protichodné informácie, ktoré takúto významnú zmenu sprevádzajú. Otázne preto je, či bude väčšina projektantov na prísnejšie normy pripravená. Skúsenosti potvrdzujú, že najmä pri štarte projektových prác, ktoré sú pre budúce dosahy na energetickú náročnosť rozhodujúce, vychádzajú mnohí architekti z rozdielnych základných informácií. Do hry vstupuje aj negatívny postoj verejnosti, ktorá kvalitnejšie budovy, priaznivejšie pre životné prostredie, vníma najmä cez vyššie vstupné náklady.

Ozýva sa aj kritika nastavenia dotačného mechanizmu. Súčasný program Zelená domácnostiam totiž výšku dotácie odvodzuje napríklad od výkonu tepelného čerpadla. Budove s takmer nulovou spotrebou pritom postačuje na pokrytie tepelných strát čerpadlo s omnoho nižším výkonom, čo znamená aj nižšiu dotáciu. Ako ďalší nevhodne nastavený finančný mechanizmus sa spomína aj podpora rodinných domov s takmer nulovou spotrebou energie, o ktorú môžu požiadať stavebníci spätne. Odborníkom sa nepozdáva, že mu chýba motivačný moment – majitelia už hotových domov s podporou nepočítali, a tí, ktorí nad stavbou ešte len uvažujú, nevedia, či bude v čase dokončenia ešte aktuálna.

Práve zle nastavený systém podpôr, ktorý by motivoval stavebníkov púšťať sa do finančne náročnejších trvalo udržateľných stavieb, považujú mnohí odborníci za príčinu toho, že Slovensko v súčasnosti vyspelé štáty ešte len dobieha.

Komplexné opatrenia

Pre stavebníkov i developerov prísnejšie normy v praxi znamenajú, že od januára budú musieť pri navrhovaní nových budov úplne zmeniť spôsob myslenia. Najmä väčšie developerské firmy sa na novú situáciu pripravujú už s predstihom.

„Na energetickú hospodárnosť myslíme už aj pri existujúcich projektoch,“ hovorí Samuel Csáder, projektový manažér spoločnosti Corwin, ktorej projekt Einpark v Bratislave patrí do jedného percenta najudržateľnejších budov na svete, čo potvrdzuje aj najvyšší certifikát LEED Platinum. Hodnotenie len na základe dodanej a primárnej energie však Samuel Csáder považuje za nedostatočné.

Myslí si, že ak by napríklad štát pomohol nepriamymi stimulmi, trend ekologických stavieb aj nad rámec legislatívy by sa na Slovensku rozbehol. „Určite by pomohlo, ak by napríklad trvalo udržateľné či pasívne stavby mali garantované rýchlejšie povoľovacie procesy na stavebných úradoch,“ myslí si. Podobné spôsoby podpory, ako napríklad nižšie stočné, či povinnosť vegetačných striech pri určitých typoch budov, sú podľa neho už v zahraničí funkčné a netreba vymýšľať nič nové.

Zdravé stavby

Výstavba a prevádzka budov celosvetovo prispievajú k emisiám skleníkových plynov až 40 percentami. Nové opatrenia by mali pomôcť toto číslo znížiť. Vedľajším efektom by okrem zlepšenia životného prostredia mohla byť aj vyššia kvalita toho vnútorného.

„Faktor zdravia je čoraz dôležitejší,“ upozorňuje lekárka Marta Hájková. „V zdravých nehnuteľnostiach sú aj vďaka využitiu iných stavebných postupov, materiálov či technológií často oveľa priaznivejšie podmienky na život ako v klasických stavbách,“ hovorí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#pasívny dom #novostavby #kritériá #dobré bývanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku