Juraj Jurík: Voda nie je nepriateľ

Prečo je dôležité, aby sme sa k vode v životnom prostredí správali inak?

Udržanie vody v krajine je dôležité pre celé urbanizované prostredia. V minulosti sa na zachovanie malého vodného cyklu pri stavebnej činnosti príliš neprihliadalo. Voda bola skôr nepriateľ, ktorý spôsobuje stavbám problémy, ako sadanie základov, vlhnutie pivníc, múrov a podobne. O udržaní vody v mieste, kde padne z oblohy, máme stále nízke povedomie a aj dnes sa budujú dažďové kanalizácie, ktoré vysušujú veľké časti miest.

Ako môžeme vodu lepšie využiť?

Pri návrhu vodozádržných opatrení je potrebné brať do úvahy všetky technické aspekty – pozitívne aj negatívne. Klásť dôraz na umiestnenie objektu pre zadržanie vody, aby nespôsobil neskôr problémy stavbám, ale zároveň je potrebné vodu v mestách, obciach, sídliskách a podobne udržať. Je to dôležité napríklad pre zlepšovanie mikroklimatických pomerov. Voda, ktorú vedia lokálne využiť stromy a zelené plochy najmä v letných mesiacoch pre svoj rast, následne po odparení zo zelených častí rastlín významne ochladzuje mikropriestory. Tým, že sa zásobuje zeleň vodou, dochádza k porastu pôdy a zabraňuje sa erózii vplyvom prívalových dažďov, ale aj veternej erózii. To má zase za následok menej prašné prostredie s lepšou kvalitou vzduchu.

Vyrovnáme sa teda lepšie aj s prívalovými dažďami a povodňami?

Lokálne navrhnuté vsakovacie objekty a plochy spomaľujú odtok vody von z mesta a práve v čase prívalových dažďov môžu zabrániť alebo aspoň zmierniť následky povodní. Voda tak neodteká rýchlo do potokov, ktoré sa naplnia a prívalovými vlnami ničia majetky, cesty, mosty, hrádze, blízke budovy. Povrchové vsakovacie objekty formou dažďových záhrad majú pozitívny vplyv na biodiverzitu. Rastie tu veľa rôznych druhov mokraďových rastlín, čo láka napríklad opelivý hmyz, ktorý ďalej pomáha prírode pre zachovanie zdravia a rozmnožovanie. Navyše sa dajú takéto plochy pre zachytávanie a udržanie vody v krajine architektonicky veľmi pekne stvárniť. Plnia okrasnú, rekreačnú a funkčnú časť územia, s pozitívnym dosahom na pohodu a psychiku ľudí.

Foto: Štúdio 21-plus

zadržiavanie vody, strom, sídlisko Architekti skrotia prívalové dažde modernými povrchmi.

Ako vzniká projekt, ktorý môže pomôcť?

Základným predpokladom je vzdelanosť a osvietenosť investora a projektanta. Mesto by malo poznať problémy v území, ktoré chce riešiť, a následne urobiť prieskumy, analýzy a návrh opatrení pre zmiernenie alebo vyriešenie daného problému. Problémy môžu mať rôzny charakter. Napríklad erózia svahov, splavovanie zeminy z priľahlých polí na cesty a verejné plochy, vytápanie pivníc, alebo naopak veľmi suché plochy trávnikov a prehrievajúce sa územia veľkých spevnených plôch ako parkoviská, školské dvory, športové plochy. Je toho naozaj veľa, čo sa dá riešiť vhodným opatrením pre spomalenie odtoku vody, alebo jej udržaním na mieste.

Takže nedostatky môžeme napraviť.

Niekedy sú dedičstvá minulosti dosť paradoxné. Máme napríklad areál materskej školy s minimom veľkej zelene a veľkými asfaltovými plochami, budova školy je odvodnená do dažďovej kanalizácie. Takéto areály sa v lete prehrievajú a trpia nedostatkom vody. Pritom by stačilo dažďovú vodu zo striech zviesť do lokálnej vsakovacej nádrže so zaradením retenčnej nádrže do systému, navrhnúť vhodnú výsadbu a v suchých mesiacoch naakumulovanú vodu z nádrže využiť pre zálievku. Objekt by len prekvital, bola by v ňom príjemná mikroklíma, deti by mali pri hrách v príjemnom a zdravšom prostredí viac energie a prostredie by prospelo aj ostatným.

Čítajte aj Na vodu sme pyšní. Ako zlepšiť jej kvalitu?

Jedna z možností, aby voda neodtekala z oblasti preč, sú priepustné povrchy. Kde všade sa dajú umiestniť a aké sú ich výhody?

V bežnom vnútrobloku sídliska sú tisíce metrov štvorcových spevnených povrchov – chodníky, cyklotrasy, asfaltové plochy pre hru, školské dvory s vyasfaltovaným dopravným ihriskom a podobne. Dnes je už trend, že napríklad detské ihriská a rekreačné športoviská sa budujú s povrchmi, ktoré majú aj vodozádržnú funkciu. Aj keď si to mnohí investori, mestá či obce ani primárne neuvedomujú. Detské ihrisko, ktoré má povedzme plochu 10 x10 metrov, a malo by mať dopadový povrch tvorený väčšinou plaveným štrkom vo vrstve 300 – 400 mm, vytvára veľký vsakovací objekt. Ak sa pri návrhu myslí aj na vsakovanie vody v krajine, ihrisko je osadené vo vhodnej polohe a zlepšuje bilanciu zadržiavania vody v území.

Z akých materiálov sú priepustné povrchy?

Pri spevnených povrchoch je riešením výmena nepriepustných povrchov za polo- alebo plne priepustné. Závisí to od daného miesta, možnosti vsakovania, rozpočtu a podobne. Príkladom môžu byť opäť detské ihriská, kde sa môže použiť gumený drenážny povrch tvorený podkladovou SBR gumou, čo je opätovne využitá druhotná surovina, takže ide o veľmi ekologický povrch. Vrchnú vrstvu tvorí UV stabilný EPDM granulát, z ktorého sa dajú navrhnúť rôzne farebné grafické a 3D obrazce.

Povrch ihriska nemá len bezpečnostnú a drenážnu funkciu, ale aj herno-estetickú. Pre chodníky a cyklotrasy to môže byť podobný povrch ako pre detské ihriská, iba z menších hrúbok a s väčšou tuhosťou. V zime je takýto povrch protišmykový, netvorí sa na ňom ľad, pretože voda okamžite presiakne do podložia. Samozrejme, sneh sa na ňom udrží, ale na jar pri topení zase rýchlo vsiakne.

Výrobkov na trhu je veľa. Dôležité je mať vzdelaného projektanta, ktorý navrhne správne riešenie a následne kvalitnú stavebnú firmu, resp. dodávateľa, ktorí majú skúsenosti s takýmto typom realizácie.

Čítajte aj Boj so suchom je o hľadaní dôvery. Ku krajine

Aké sú úspory pri použití priepustných povrchov?

Najjednoduchšie je nerobiť nič a čakať na následky, ktoré nás dobehnú v podobe povodní, dlhotrvajúceho sucha a horúčav, zvýšenej prašnosti prostredia, zdravotných problémov a podobne. Na budovanie vodozádržných opatrení prebiehajú výzvy z eurofondov. Mestá i obce sa môžu zapojiť, a tí aktívnejší a osvietení sa aj zapájajú. Spolufinancovanie z mestských rozpočtov je zväčša 5 %. V súkromnom sektore by určite prijal každý podnikateľ, keby získal 95 % financií na vybudovanie svojho zámeru z nenávratného finančného príspevku.

Mnohé sídliská dnes akútne potrebujú obnovu. Od čias bytovej výstavby z 80– tych rokov 20. storočia sa realizovali len drobné udržiavacie práce. Je bežné vidieť pôvodné asfaltové chodníky a plochy, staré preliezačky bez dopadových povrchov, pôvodne nekoncepčne vysadenú zeleň – nie iba druhovo, ale aj pozične. Napríklad výsadbu stromov v tesnej blízkosti bytoviek, kde clonia a zatienia byty po štvrté poschodie, vidno na mnohých sídliskách. Za touto bariérou stromov sa často nachádza veľká plocha vysušeného trávnika bez biodiverzity.

Pretvorením prostredia, kde žije veľa obyvateľov, formou vodozádržných opatrení sa docieli lepšia mikroklíma, zdravšie a krajšie prostredie, lepšia psychická pohoda i možnosti pre príjemné trávenie času, napríklad športovaním. Takéto benefity sú na nezaplatenie.