Najčastejším dôvodom spoluvlastníckych sporov je rozdelenie majetku v podielovom spoluvlastníctve. V dedičskom konaní napríklad zdedia štyria súrodenci rodinný dom. Dvaja chcú nehnuteľnosť predať, dvaja nesúhlasia. Právnici v takomto prípade radia vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Občiansky zákonník umožňuje dva spôsoby, ako tak urobiť: môže nastať vyporiadanie podielového spoluvlastníctva na základe dohody strán alebo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom.
Ten v prípade, ak je nehnuteľnosť reálne deliteľná, prikáže nehnuteľnosť jednému alebo viacerým vlastníkom za primeranú náhradu, ak o nehnuteľnosť nik neprejaví záujem, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí spoluvlastníkom podľa veľkosti podielov.
Podieloví spoluvlastníci sa môžu kedykoľvek v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu dohodnúť o jeho zrušení a následnom vysporiadaní. Pokiaľ sa všetci spoluvlastníci veci dokážu dohodnúť na zrušení, no najmä na vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, uzatvárajú dohodu o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva.
Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje žiadne formálne náležitosti takejto dohody. V prípade, ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť vždy písomná. "Dohoda by mala upraviť všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky, a to najmä, akým spôsobom sa podielové spoluvlastníctvo ruší a akým spôsobom sa majetok vysporiadava. Okrem toho, dohoda, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, musí byť zavkladovaná na katastri, " vysvetľuje advokát Martin Hurtaj.
Ak sa spoluvlastníkom nedohodnú, môže niektorý z nich podať návrh na vyporiadanie na súd, ktorý zisťuje, či je možné nehnuteľnosť alebo inú vec rozdeliť medzi spoluvlastníkov. V prípade nehnuteľností je možné rozdelenie aj vertikálne, ale aj horizontálne, pokiaľ výsledkom takéhoto delenia sú samostatné buď bytové, alebo nebytové jednotky, prípadne pozemky. Zákon vyžaduje, aby rozdelenie bolo „dobre“ možné.
To znamená, že súd prihliada aj na iné objektívne alebo subjektívne skutočnosti. Napríklad, pokiaľ by s prípadným rozdelením nehnuteľnosti boli spojené neprimerane vysoké náklady na stavebné úpravy, súd môže skonštatovať, že za takých podmienok nie je rozdelenie dobre možné.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. "Pri rozhodovaní o tom, komu vec prikáže, ako aj pri rozhodovaní o výške primeranej finančnej náhrady prihliada súd nielen na veľkosti podielov, ale aj na účelné vyžitie veci a na násilné správanie spoluvlastníkov.
Účelnosť sa posudzuje najmä podľa toho, ktorý spoluvlastník vec užíva. Pokiaľ je predmetom napríklad byt, tak pokiaľ jeden zo spoluvlastníkov tento byt sám užíva, tak je účelné, aby bol prikázaný jemu do vlastníctva," dodáva advokát Martin Hurtaj.
Násilné správanie jedného zo spoluvlastníkov súd vždy vyhodnocuje v neprospech toho, kto sa násilia dopúšťa. Pokiaľ je predmetom spoluvlastníctva byt, v ktorom žijú dvaja spoluvlastníci a jeden z nich pácha násilie na druhom spoluvlastníkovi, tak byt prikáže do výlučného vlastníctva toho, ktorý je obeťou tohto násilia. Násilné správanie je nevyhnutné v konaní preukázať.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Predaj prichádza do úvahy výlučne v prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov v konaní neprejaví záujem vec nadobudnúť do vlastníctva.