Premena nerecyklovateľného komunálneho odpadu (KO) na elektrinu a teplo v ZEVO je vo vyspelých krajinách Európskej únie jedna z najviac využívaných možností, ako zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Teplo pre bytovky
Na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu vytvoril jeden obyvateľ v roku 2020 až 478 kg KO, o 44% viac ako pred desiatimi rokmi. Miera recyklácie dosiahla úroveň 45%, takmer 46% odpadu skončilo na skládkach a iba 8% sa energeticko zhodnotilo.
„Nerecyklovateľný komunálny odpad je pritom jeden z najlacnejších zdrojov energie. Na neekologických skládkach u nás ho každoročne končí viac ako milión ton. Za posledných 20 rokov ide o 25 miliónov ton odpadu, potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí,“ hovorí Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWE).
Odhaduje sa, že v roku 2023 vytvoríme na Slovensku minimálne 580 kg odpadu na obyvateľa, celkovo 3,12 milióna ton a zároveň ročná produkcia nerecyklovateľného odpadu neklesne pod milión ton. Ak by sa celé množstvo presmerovalo zo skládok na zhodnotenie v ZEVO, dokázali by sme vyrobiť teplo, ktoré by nahradilo takmer polovicu tepla dodaného domácnostiam systémami centrálneho zásobovania teplom zo všetkých teplární na Slovensku.
Čítajte viac Ako ušetriť stovky až tisícky eur na energiách + príklady
Plusom je rušenie skládok
Priemerne veľké ZEVO zhodnotí ročne 100-tisíc ton odpadu, vyrobí a dodá do siete 49-tisíc MWh elektrickej energie. To je množstvo, ktoré za rok spotrebuje okolo 16-tisíc slovenských domácností. „Napríklad košické ZEVO dodáva tento rok teplo do teplárne v Košiciach za cenu 25 eur/MWh, pre porovnanie, regulovaná cena tepla pre tepláreň sa pohybuje okolo 92 eur/MWh. Vzhľadom na aktuálne trhové ceny plynu je teplo z odpadu až šesťkrát lacnejšie,“ zdôrazňuje L. Halász.
Na Slovensku máme dve ZEVO – v Bratislave a v Košiciach. Boli vybudované ešte pred rokom 1989 a za posledné dekády nepribudli žiadne nové.
Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo pre potreby krajiny dve zariadenia nepostačujú. „Existuje tu priestor pre výstavbu minimálne piatich ZEVO. Energetické zhodnocovanie odpadu navyše rieši aj problém so skládkami. Na tie sa ukladá odpad, ktorý možno v ZEVO premeniť na lacné teplo a elektrinu. Na základe zahraničných skúseností je evidentné, že v regiónoch, ktoré disponujú ZEVO, skládky nie sú potrebné,“ uzatvára L. Halász.