Investícia do spoločnej nehnuteľnosti
Problematické býva zdokladovanie takýchto investícií, pretože si ľudia buď nenechávajú bločky, alebo nehnuteľnosť zhodnotili vlastnou prácou. „Pred rekonštrukciou alebo inou investíciou do nehnuteľnosti v spoluvlastníctve by som odporučila zabezpečiť si súhlas väčšiny spoluvlastníkov, ale aj vyhotovenie fotodokumentácie stavu nehnuteľnosti pred rekonštrukciou, ak je to možné, tak aj vypracovanie znaleckého posudku, a určite si treba odkladať doklady o nákladoch.
Keď potom dôjde k usporiadaniu spoluvlastníctva alebo tí spoluvlastníci, ktorí investíciu financovali, žiadajú peniaze od zvyšku spoluvlastníkov, je možné zistiť, aká bola reálna hodnota investície.
Kto musí platiť opravy
Pozor pri investovaní do nehnuteľnosti v spoluvlastníctve si treba dávať aj vtedy, ak spoluvlastníci nevlastnia rovnaký podiel. Ak mal menšinový spoluvlastník možnosť vyjadriť sa k investícii, nesúhlasil s ňou, ale bol prehlasovaný, je zaviazaný hradiť náklady bez ohľadu na to, či ide o nevyhnutné opravy, alebo nie.
Samozrejme, menšinový spoluvlastník má možnosť obrátiť sa na súd, aby ten rozhodol o zmene veci, pri ktorej bol prehlasovaný. Ak mu však nebola daná možnosť vyjadriť sa k zmene veci, teda napríklad k rekonštrukcii, investujúci spoluvlastník má nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany menšinového spoluvlastníka.
Náklady na bývanie
Žiadajú od vás ostatní spoluvlastníci, aby ste platili za plyn a elektrinu v dome, v ktorom reálne nebývate? Častým sporom, ktorý musia rozhodovať súdy, býva užívanie nehnuteľnosti, v ktorej zostane po smrti jedného z rodičov spolu s ovdoveným rodičom jedno dieťa, ale vlastnícky podiel v ňom majú aj ďalšie deti. Dieťa, ktoré v dome nebýva, časom neraz žiada hradenie odplaty za užívanie jeho časti domu.
Čítajte aj Cena bytu v kúpnej zmluve? Musí byť v súlade s dobrými mravmi
Ale deje sa aj to, že spoluvlastníci, ktorí v dome bývajú, žiadajú nebývajúceho spoluvlastníka o podieľanie sa na hradení časti nákladov na prevádzku domu. Ako najvhodnejšie riešenie sa v takýchto prípadoch javí vysporiadanie spoluvlastníctva, a to tak, aby sa vlastníkmi stali osoby v dome bývajúce a spoluvlastník, ktorý v dome nebýva, bol z ich strany vyplatený.
Zriadenie vecného bremena?
Keď rodičia ešte za svojho života prevedú vlastníctvo domu či bytu na svojich potomkov, na ich ochranu, aby nemohli byť vysťahovaní, sa na nehnuteľnosť zriaďuje vecné bremeno v prospech rodičov. Bremeno spočíva v bezodplatnom užívaní nehnuteľnosti rodičmi. Toto právo zabezpečuje rodičom možnosť užívania rodinného domu a zaniká dohodou, smrťou rodičov, trvalými zmenami na veci, ktoré znemožňujú užívanie veci, alebo na základe rozhodnutia súdu v prípade, ak vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom je však potrebné poskytnúť primeranú náhradu oprávnenému.
Čítajte aj Príklady: Viete, ako postupovať pri darovaní majetku?
V praxi často vzniká mylný výklad vecného bremena, teda že nehnuteľnosť zaťaženú vecným bremenom nie je možné predať tretej osobe. Nie je to pravda. Na predaj takejto nehnuteľnosti nie je potrebný súhlas osôb oprávnených z vecného bremena, ale osoba, ktorá nehnuteľnosť kupuje, je povinná rešpektovať ich právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Zdroj: advokátka Vladimíra Gáliková Klučková z advokátskej kancelárie JUDr. KLUČKOVÁ, advokátka s r. o.