Začiatok vykurovacej sezóny bol však lepší ako v posledných rokoch. Ceny energií klesli z vysokých úrovní, ale stále priťahujú pozornosť. Bude zlacňovanie pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch alebo už dosiahlo dno? Ceny energií v roku 2024 na burze poklesli. Ceny plynu sa znížili približne o 23 percent a dostali sa na úroveň 40 dolárov za kWh. Priemerné ceny elektriny s dodávkou na rok 2025 klesali podobným tempom. Čo to bude znamenať pre spotrebiteľov? Informácie nám poskytol Marek Nemky, analytik finančných trhov spoločnosti XTB SK.
Podľa analytikov zo spoločnosti XTB, stále najlacnejšie vychádza vykurovanie pomocou zemného plynu a dreva. Priemerná domácnosť (spotreba 8 600 kilowatthodín tepla) počas minulej vykurovacej sezóny zaplatila za drevo zhruba 518 eur a za plyn 582 eur. Ústredné vykurovanie stálo domácnosť 840 eur, kúrenie hnedým uhlím 926 eur. Najdrahšie je stále vykurovanie elektrinou, domácnosť si musela počas uplynulej sezóny pripraviť necelých 1 500 eur.
Ekonomická výhodnosť
Poradie druhov palív podľa ekonomickej výhodnosti sa za posledný rok nezmenilo. Drevo zostáva najlacnejším palivom z hľadiska výhrevnosti (€/KWh), nasleduje zemný plyn, hnedé uhlie a ústredné kúrenie. Vždy však závisí od účinnosti kotlov a využitia energie. Napríklad tepelné čerpadlo môže vyrábať teplo približne na úrovni ceny plynového kotla, ale s vyššími obstarávacími nákladmi. Elektrické kotly majú najvyššiu účinnosť, ale zostávajú najdrahšou možnosťou vykurovania. Vykurovanie tuhým palivom je drahšie ako vykurovanie drevom alebo elektrinou.
Otázka nákladovej efektívnosti je však v praxi oveľa zložitejšia a je ťažké ju zovšeobecniť. Využívanie všetkých druhov energie je špecifické a cena nie je vždy najdôležitejším kritériom pri výbere ideálneho zdroja vykurovania.
Slováci však drevom až tak často nevykurujú, keďže vykurovanie drevom primárne nie je dostupné pre spotrebiteľov v bytových jednotkách. Najčastejším spôsobom vykurovania sa tak stáva centrálne vykurovanie, ktoré využíva približne 46 % obyvateľov Slovenska. Druhým najčastejším spôsobom je vykurovanie pomocou plynu, keďže ide o pomerne lacný spôsob vykurovania v súčasnosti a nie je to náročný spôsob vykurovania. Drevo tak zastáva tretie miesto.
Náklady sa líšia
Najčastejším spôsobom vykurovania domácností na Slovensku je centrálne vykurovanie, no náklady na teplo sa v jednotlivých mestách líšia. Cena závisí od spôsobu vykurovania, ktorý sa v danom meste používa. Najväčšie mestá, ako Bratislava a Košice, využívajú prevažne plyn. Napriek rastu cien plynu v rokoch 2022 a 2023 domácnosti výrazné zvýšenie nákladov nepocítili, pretože ceny volatilných aj fixných zložiek boli zastropované. Rozdiel medzi regulovanými cenami a trhovými cenami bol pritom často až dvojnásobný a tento trend pretrváva dodnes. V mestách ako Žilina a Trnava, kde sa vykuruje hlavne hnedým uhlím a jadrovou energiou, však takéto rozdiely neexistujú.
Koľko peňazí si treba pripraviť
Počas aktuálnej sezóny by si podľa analytikov mala domácnosť, ktorá vykuruje svoje obydlie prostredníctvom dreva, pripraviť 490 eur. Vykurovanie zemným plynom by malo vyjsť slovenskú domácnosť podobne ako vlani na 582 eur, všetko však bude záležať od schválených cien za dodávky plynu regulačným úradom a výškou štátnych dotácií, ktoré sľubuje vláda. Lacnejšie ako v uplynulej zimnej sezóne by malo byť ústredné vykurovanie (801 eur), o niečo drahšie by malo byť kúrenie uhlím (967 eur). Vykurovanie elektrinou nás stále vyjde najviac (1 500 eur).
„Otázka nákladovej efektívnosti je však v praxi oveľa zložitejšia a je ťažké ju zovšeobecniť. Využívanie všetkých druhov energie je špecifické a cena nie je vždy najdôležitejším kritériom pri výbere ideálneho zdroja vykurovania,” pripomína analytik XTB Marek Nemky. Do kalkulácie totiž vchádzajú aj parametre ako obstarávacia cena kotlov a ich energetická účinnosť v kombinácii s opatreniami na obmedzenie únikov tepla.
Zastropovanie cien bráni výhľadu
Spotrebitelia v súčasnosti nevidia pozitívny vývoj, keďže ceny sú zastropované a nachádzajú sa výrazne pod burzovými cenami. Domácnosti odoberajú plyn približne za 21 eur/MWh a elektrinu približne za 61 eur/mWh, čo znamená, že kontakt s reálnymi cenami ľudia veľmi nemajú. Cenové dotácie na plyn by však mali byť pri konci, čo znamená, že v novom roku sa spotrebitelia šokovo dostanú na burzové ceny, respektíve na súčasné regulované maximá pre zraniteľných odberateľov. Ceny silovej elektriny by mali ostať nezmenené, no zmeny v tarifách môžu výsledné ceny mierne pozmeniť. Na tieto rozhodnutia o tarifách a cenách distribúcie si však ešte budeme musieť počkať. Ako to teda vyzerá a pravdepodobne bude vyzerať v novom roku s vykurovaním?
Vykurovanie drevom je najlacnejšie, ceny dreva klesajú
Poradie druhov palív podľa ekonomickej výhodnosti sa za posledný rok nezmenilo. Drevo zostáva najlacnejším spôsobom vykurovania z hľadiska výhrevnosti, nasleduje zemný plyn, hnedé uhlie a ústredné kúrenie. Vždy však závisí od účinnosti kotlov a využitia energie. Napríklad tepelné čerpadlo môže vyrábať teplo približne na úrovni ceny plynového kotla, ale s vyššími obstarávacími nákladmi. Elektrické kotly majú najvyššiu účinnosť, ale zostávajú najdrahšou možnosťou vykurovania.
Využívanie všetkých druhov energie je špecifické a cena nie je vždy najdôležitejším kritériom pri výbere ideálneho zdroja vykurovania.
Z cenovej pasce nás môže dostať hospodársky rast. Ak bude dostatočne vysoký, reálna cena energie môže byť nižšia ako v čase, keď sme sa začali zaujímať o klímu.
Slováci drevom až tak často nevykurujú, keďže vykurovanie drevom primárne nie je dostupné pre spotrebiteľov v bytových jednotkách. Najčastejším spôsobom vykurovania je centrálne vykurovanie, ktoré využíva približne 46 percent obyvateľov Slovenska. Druhým najčastejším spôsobom je vykurovanie pomocou plynu, keďže ide o pomerne lacný spôsob vykurovania v súčasnosti a nie je to náročný spôsob vykurovania. Drevo zastáva tretie miesto.
Ceny centrálneho kúrenia v súčasnosti nie sú reálne
Náklady na teplo sa v jednotlivých mestách líšia. Najväčšie mestá, ako Bratislava a Košice, využívajú prevažne plyn. Napriek rastu cien plynu v rokoch 2022 a 2023 domácnosti výrazné zvýšenie nákladov nepocítili, pretože ceny volatilných aj fixných zložiek boli zastropované. Rozdiel medzi regulovanými cenami a trhovými cenami bol pritom často až dvojnásobný a tento trend pretrváva. V mestách ako Žilina a Trnava, kde sa vykuruje hlavne hnedým uhlím a jadrovou energiou, však takéto rozdiely neexistujú.
Čítajte viac Chystáte zateplenie domu? Pozrite si 7 chýb, ktoré vás môžu stáť tisíce
Za kúrenie si poriadne priplatíme
Od budúceho roka by sa však stropy mali uvoľniť, a tak spotrebitelia pravdepodobne nabehnú na aktuálne ceny, pričom najvýraznejšia volatilita je pri cenách plynu. Z výpočtu pri aktuálnych cenách a pri stabilnej fixnej zložke platieb vychádza, že by v niektorých mestách mohli náklady na vykurovanie vzrásť takmer o 60 percent, no reálne ceny budú určené až neskôr v priebehu tohto roka. Najvýraznejšie by to mali pocítiť domácnosti v Bratislave, keďže v energetickom mixe centrálneho vykurovania tvorí zložka zemného plynu až 80 percent. Celkovo však podľa váženého priemeru podľa počtu obyvateľov v jednotlivých mestách tak priemerne ceny vykurovania vzrastú približne o 25 percent.
Za všetkým hľadajme plyn
Cena plynu na burze postupne klesá vďaka diverzifikácii zdrojov, no v EÚ aj mierne nižšiemu dopytu a stabilnejšej geopolitickej situácii. Tento rok sa plyn zatiaľ predával priemerne za 35 eur/MWh. Tohtoročné maximá na úrovni 42 eur/MWh boli dosiahnuté koncom augusta, keď vrcholila údržba plynovej infraštruktúry v Nórsku a ukrajinská armáda obsadila tranzitný terminál Sudža v Rusku. Tohtoročné minimá boli dosiahnuté vo februári na úrovni 22 eur/MWh, a to najmä v dôsledku teplej zimy a slabého hospodárskeho vývoja v Európe.
V medziročnom porovnaní je tohtoročná cena pred zimou o tretinu nižšia! Spotrebiteľské ceny však takýto pozitívny vývoj neuvidia, keďže v súčasnosti je ešte stále v platnosti cenový strop od roku 2022 na úrovni 21,56 eur/MWh.
Príležitosti pre distribučné spoločnosti
Odchýlenie od nízkeho stropu cien od nového roku môže spôsobiť nárast približne o 30 percent, primárne pre osoby, ktoré sa nachádzajú v tarifách, ako je D2 a D3. Mesačne to pritom môže predstavovať nárast nákladov približne o 16 eur v prípade tarify D2, keď zákazníci využívajú plyn na ohrev vody a varenie, alebo až takmer o 40 eur v prípade, že plynom vykurujú domácnosť a ich spotreba sa pohybuje v okolí 29 mWh. Tieto ceny však budú závisieť aj od ďalších zverejnených regulačných cien, primárne v prípade ostatných nákladov distribútorov. Na druhej strane to však môže otvoriť príležitosť, keď distribučné spoločnosti opäť môžu konkurovať cenou, keďže doteraz to možné takmer nebolo.
Vyššia DPH, ktorá sa zvýši o 3 p. b., tiež prispeje 2,5-percentným rastom do koncových cien plynu. V našej kalkulácii s tým však už počítame.
Ceny elektriny zostávajú stabilné
Burzové ceny elektriny nasledovali vývoj cien plynu. Nakrátko sa dokonca dostali pod hranicu 90 eur/MWh a viac sa priblížili cenovému stropu, avšak v súčasnosti z dôvodu vyšších cien plynu vidíme ceny elektriny s dodávkou na rok 2025 na úrovni 97 eur/mWh. Na ďalšie roky v súčasnosti predpokladá trh nižšie ceny elektrickej energie, najmä z dôvodu, že výrobcovia sa chcú takýmto spôsobom poistiť proti negatívnemu vývoju.
Ceny pre spotrebiteľov by mali byť aj naďalej zafixované vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami. Do koncovej ceny však nevstupujú iba tieto náklady, ale aj rôzne sieťové poplatky, ktoré sú smerodajné pri určení koncových cien. Poplatky budú určené až neskôr a v súčasnosti nie sú verejne dostupné. Jediným smerodajným ukazovateľom bude zmena DPH za elektrickú energiu na úroveň 19 percent, teda o 1 p. b., ktorá bude stáť za poklesom ceny elektrickej energie o 0,83 percenta.
Čítajte viac Servis plynového kotla je dôležitejší ako samotná revízia. Toto sú dôvody
V rámci EÚ máme energie lacné
Domácnosti si v súčasnosti môžu užívať jedny z najnižších cien plynu a elektrickej energie spomedzi krajín EÚ. Takýto trend by sme iba márne hľadali v prípade cien pre podnikateľský sektor, kde je plyn po Fínsku a Švédsku najdrahší.
Pokiaľ ide o elektrinu, domácnosti majú v porovnaní s EÚ štvrté najnižšie ceny elektrickej energie. Podnikatelia platia za elektrickú energiu približne 24 centov za kWh a majú 7. miesto v najdrahšej cene elektrickej energie. Priemer Európskej únie je pritom na úrovni 20 centov za kWh.
Vývoj cien palivového dreva
V súčasnosti sa cena dreva pohybuje na úrovni o 5 percent nižšej ako v predošlom roku. Napriek tomu sa ceny nachádzajú výrazne vyššie ako pred energetickou krízou. Vysoký dopyt spojený s vyššími cenami energií a vysokou mierou inflácie spôsobili výrazný nárast cien aj na trhu s drevom, pričom tento prudký trend bol od začiatku roka 2023 zlomený a v súčasnosti sa drevo obchoduje mierne lacnejšie ako v minulosti.
Medzi dodávateľmi elektriny sú značné rozdiely
Rozdiely cien elektriny od rôznych dodávateľov sa môžu vyšplhať až do 20 percent. Rozdiely pri plyne až také výrazné medzi dodávateľmi nie sú, keďže cenový strop bol výrazne ďaleko od burzových cien, a tak dodávatelia poskytujú pomerne rovnaké ceny. To by sa však s príchodom novej sezóny a odchýlenia od cenového stropu mohlo zmeniť.
Pokiaľ sa pozrieme na medziročné porovnanie v tejto sezóne, tak s výnimkou vykurovania pomocou dreva a ústredného kúrenia výrazne úspory neuvidíme. V novom roku však budeme za vykurovanie platiť o niečo viac a sezóna sa môže predražiť väčšine obyvateľstva až o 30 percent. Spotrebitelia na faktúrach uvidia reálne ceny energií a na základe toho môžu optimalizovať spotrebu.
Výhľad cien plynu a elektriny
Očakávania zrýchlenia hospodárskeho rastu v stredoeurópskom priestore, ktoré by zvýšili dopyt po plyne a elektrine, sa zatiaľ nepotvrdili. Dôležitý bude ďalší vývoj regulovanej zložky cien elektriny a plynu. Energetický regulačný úrad o tom rozhodne koncom roka. Napriek tomu už teraz môžeme povedať, že pravdepodobne budeme svedkami ďalšieho zvyšovania.
Na konečnú cenu elektriny bude mať veľký vplyv aj vývoj cien emisných kvót, ktoré boli v posledných rokoch veľmi volatilné. V tomto roku klesli na najnižšiu úroveň od roku 2021, ale z dlhodobého hľadiska musíme očakávať, že ich cena bude rásť.
Na základe doterajšieho vývoja cien plynu a elektriny na trhoch sa zdá, že domácnosti by mali v najbližších mesiacoch platiť za energie vyššie sumy napriek pozitívnemu vývoju na burzách. Po dlhom čase by sa tak konečne mali stretnúť s reálnymi cenami, čo krátkodobo môže spôsobiť mierny šok pre rozpočet domácností. Domácnosti by tak mali postupne začať optimalizovať svoju spotrebu, aby sa na zvýšené ceny pripravili.
Ako sa pripraviť na značný nárast cien?
Hospodársky rozvoj si bude vyžadovať viac energie, ale zdroje energie budú čoraz vzácnejšie a drahšie. Sme na prahu rozmachu umelej inteligencie, ktorej energetická náročnosť sa už teraz vyrovná energetickej náročnosti menších krajín.
Cieľ EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 bude naďalej tlačiť na využívanie drahších obnoviteľných zdrojov energie, zatiaľ čo na druhej strane neobnoviteľné zdroje budú rôznymi mechanizmami znevýhodnené. A opatrenia sa budú ďalej prehlbovať. Od roku 2027 budú mať nové emisné kvóty významný vplyv na ceny energií pre domácnosti. Z cenovej pasce nás však môže dostať hospodársky rast. Ak bude dostatočne vysoký, reálna cena energie môže byť nižšia ako v čase, keď sme sa začali zaujímať o klímu. To je však skôr otázka niekoľkých nasledujúcich desaťročí.