Podmienky, za ktorých možno takto majetok darovať, upravuje Občiansky zákonník. Ten hovorí, že vecné bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti je takzvané vecné právo k cudzej veci, ktoré oprávňuje fyzickú osobu za podmienok určených zmluvou užívať nehnuteľnosť a zapisuje sa do katastra. Právo doživotného užívania sa zapisuje do časti C listu vlastníctva ako ťarcha a zostáva zachované, aj keď nastane zmena vlastníka. Vecné bremeno sa zriaďuje zmluvou, ktorú spoločne uzatvárajú povinný a oprávnený z vecného bremena. Povinným z vecného bremena je vždy vlastník nehnuteľnosti, na ktorej sa vecné bremeno zriadi, a oprávnený je osoba s právom doživotne užívať nehnuteľnosť. Zmluva si vyžaduje písomnú formu a podpisy musia byť úradne overené.
Vzhľadom na to, že vecné bremeno je vecné právo k nehnuteľnosti, na jeho zriadenie zmluvou je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti sa v katastri zapisuje ako ťarcha a zostáva zachované, aj keď nastane zmena vlastníka. Právo doživotného bývania sa spája výlučne s oprávnenou osobou, teda osobou, v prospech ktorej bolo zriadené, a zaniká smrťou oprávnenej osoby a Občiansky zákonník vylučuje jeho prechod na inú osobu, neprechádza ani na jej prípadných dedičov.

Povinnosti oprávneného a povinného z vecného bremena
Platí, že ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, je zároveň vinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Ak v dome býva darca aj obdarovaný, náklady sú obaja povinní znášať podľa miery spoluužívania. A práve úhrady nákladov na prevádzku nehnuteľnosti bývajú najrizikovejšou časťou takejto právnej úpravy majetkových pomerov. V praxi sa stáva, že jedna zo zmluvných strán prestane plniť svoje povinnosti, prípadne sa absolútne odmieta podieľať na nákladoch. Odporúča sa podrobne upraviť práva a povinnosti týkajúce sa finančných nákladov v zmluve o zriadení vecného bremena.
Zmluvne sa oplatí dohodnúť aj rozsah užívania nehnuteľnosti. Vhodné je, aby si obe strany dohodli presný spôsob a rozsah práv a povinností vyplývajúcich z vecného bremena, a konkretizovať, ktoré miestnosti majú byť prenechané na bývanie určenej osobe a podobne. Tu je však potrebné brať do úvahy, že vo vzťahu vyplývajúceho z vecného bremena sú takmer všetky práva na strane oprávnenej osoby, teda osoby využívajúce právo bývania.
Každá zmluva si vyžaduje presnú identifikáciu zmluvných strán. Darovacia zmluva musí mať písomnú podobu. Chýbať nesmie meno a priezvisko, adresa, rodné číslo darcu, ktorý je súčasne aj osobou povinnou z vecného bremena. Takisto sa musí do zmluvy uviesť meno a priezvisko, adresa, rodné číslo obdarovaného, ktorý je súčasne aj osobou oprávnenou z vecného bremena. Uviesť treba, že darca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti – uvedie sa presná špecifikácia nehnuteľnosti: typ nehnuteľnosti, rozloha nehnuteľnosti, údaje z katastra nehnuteľností. Takisto sa uvedie ako darca predmetnú nehnuteľnosť nadobudol: napr. dedením, prevodom vlastníckeho práva, darovacou zmluvou. Presne treba uviesť, že obdarovaný zriaďuje v prospech darcu bezplatné vecné bremeno, ktoré zodpovedá jeho právu užívať napríklad tri miestnosti a príslušenstvo. Chýbať nesmie dátum podpisu darcu a obdarovaného. Darca aj osoba oprávnená z vecného bremena by mali vziať na vedomie, že práva zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudne vkladom do katastra nehnuteľností na príslušnom katastri nehnuteľností.

3 Ako zaniká právo doživotného užívania nehnuteľnosti
Napriek tomu, že právo doživotne obývať byt na základe zriadeného vecného bremena zaniká až smrťou oprávnenej osoby, zákon povoľuje zrušiť ho aj inými spôsobmi. Obdarovaný, ktorý je súčasne aj vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú je viazané vecné bremeno, ho ale nemôže zrušiť jednostranne.Vlastník nehnuteľnosti, teda povinná osoba a oprávnená osoba, ktorá má právo doživotne obývať nehnuteľnosť, sa však môžu dohodnúť, že právo doživotného užívania nehnuteľnosti zrušia. Povinná a oprávnená osoba môžu uzatvoriť zmluvu o zrušení vecného bremena. Zrušiť vecné bremeno teda možno zmluvou o zániku vecného bremena doživotného užívania, ktorá sa uzatvára podľa § 151p Občianskeho zákonníka.
Uviesť treba, že dôvody, ktoré viedli k zriadeniu vecného bremena v prospech oprávneného z vecného bremena, pominuli, oprávnený z vecného bremena a povinný z vecného bremena sa dohodli, že vecné bremeno zriadené zmluvou o prevod nehnuteľnosti sa dňom podpísania tejto zmluvy zrušuje. Ďalej treba uviesť, že oprávnený z vecného bremena a povinný z vecného bremena sa dohodli, že vecné bremeno sa zrušuje bezplatne. Chýbať nesmie dátum, miesto a podpis povinného a overený podpis oprávneného. Okrem uzavretia zmluvy je tak potrebné aj podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ktorým sa bude žiadať výmaz vecného bremena. Právne účinky zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nastanú vkladom do katastra nehnuteľností.