Ceny vodného a stočného v mnohých slovenských obciach v posledných rokoch rástli. Najmä majitelia domov, záhrad a chát preto čoraz častejšie zvažujú možnosť vlastného zdroja vody – studne. Na prvý pohľad to znie jednoducho: nájde sa firma, ktorá príde, vyvŕta alebo vykope studňu, pripojí ju na čerpadlo a máte „vodovod zadarmo“. Realita však býva zložitejšia.
Vlastná studňa môže byť výborným riešením pre domácnosť, ktorá chce znížiť náklady na vodu, byť čiastočne sebestačná alebo mať záložný zdroj v prípade výpadku. Zároveň však ide o zásah do podzemných vôd a vodných zdrojov, ktoré podliehajú prísnej legislatíve. Ak chcete postupovať zákonne, potrebujete vybaviť viacero dokumentov a počítať s tým, že celý proces môže trvať aj niekoľko mesiacov.
Na Slovensku sa stretávame najčastejšie s troma typmi studní – kopanou, vŕtanou a tzv. vsakovacou studňou. Rozdiel medzi nimi nie je len v spôsobe zhotovenia, ale aj v legislatíve.
Kopaná studňa sa zhotovuje ručne alebo strojom do hĺbky spravidla 5 až 12 metrov. Jej výhodou je relatívne jednoduchá údržba, nevýhodou však môže byť nižšia kvalita vody – plytké podzemné vrstvy sú náchylnejšie na znečistenie.
Čítajte viac Šesť príčin vlhkosti v dome. Tu je návod, ako si s ňou efektne a rýchlo poradiť
Vŕtaná studňa ide do väčšej hĺbky (často 20 až 40 metrov), má stabilnejší výdatok aj lepšiu kvalitu vody, no jej realizácia je zložitejšia, drahšia a podlieha prísnejšiemu povoľovaciemu procesu. Vsakovacia studňa sa využíva na odvádzanie dažďovej vody – nie je určená na čerpanie vody pre ľudskú spotrebu. Aj na ňu však často treba stavebné povolenie a geologický posudok. Mýtus o „polievacej“ studni
Jedna z najrozšírenejších predstáv medzi ľuďmi je, že ak budú vodu používať iba „na polievanie“, nemusia nič hlásiť. Nie je to však pravda. Aj studňa bez napojenia na domácnosť, ktorá slúži len na zavlažovanie, musí byť evidovaná, prípadne povolená podľa hĺbky a prietoku. Týka sa to najmä vŕtaných studní – tie sa považujú za vodné dielo a povoľuje ich okresný úrad v rámci vodoprávneho konania. Podľa platných predpisov akákoľvek manipulácia s podzemnou vodou bez povolenia môže viesť k pokute až do výšky 16 596 eur. Okrem toho vám môžu nariadiť studňu zasypať na vlastné náklady.
V prípade, že plánujete vybudovať vŕtanú studňu, musíte získať hydrogeologický posudok, projektovú dokumentáciu a následne podať žiadosť o povolenie. K žiadosti je potrebné doložiť aj vyjadrenia od susedov, katastrálnu mapu a ďalšie podklady. Bez odborníka a spolupráce s firmou, ktorá pozná legislatívu, sa v praxi ďaleko nedostanete.
Čítajte viac Máte načierno postavenú garáž či prístrešok? Môžete o ne prísť. Nový stavebný zákon vypovedal vojnu čiernym stavbám
Aj kopaná studňa, hoci sa môže zdať jednoduchšia, často vyžaduje ohlásenie alebo povolenie podľa § 55 zákona o vodách. Výnimky platia len vo výnimočných prípadoch, ktoré treba overiť individuálne na stavebnom úrade.
Čo všetko studňa obnáša? Budovanie studne nie je len o výkope a rúre, z ktorej tečie voda. Potrebujete myslieť na geologický prieskum a vhodné miesto (nie pri žumpe, komposte či chemikáliách), dostatočné vystuženie a zabezpečenie proti vnikaniu nečistôt, čerpaciu techniku – domáca vodáreň, čerpadlo na vodu, tlaková nádoba, a v neposlednom rade aj na kontrolu kvality vody – ideálne raz ročne.
Ak plánujete vodu používať na pitie alebo sprchovanie, musíte ju dať otestovať v akreditovanom laboratóriu. Výsledky môžu odhaliť baktérie, zvýšený obsah dusičnanov alebo železa.
Vlastná studňa rozhodne nie je pre každého. V horských oblastiach môže byť voda príliš hlboko alebo nestála, v mestách zasa hrozí kolízia s inžinierskymi sieťami. Navyše, pri spoločných hraniciach pozemkov môže vzniknúť spor so susedom – o zdroj vody, jej čerpanie, hlučnosť čerpadla či umiestnenie techniky.
Ak však všetko prebehne v súlade so zákonom, môže byť vlastná studňa výhodnou investíciou – nielen finančnou, ale aj ekologickou.
