Majitelia hypoték na Slovensku preplácajú bankám pri financovaní bývania viac ako ich kolegovia v Nemecku, Francúzku aj Španielsku. Najlacnejšie úroky majú pritom Fíni. Slováci majú súčasne najnižšie zárobky.
Diskutujte:
Ako hodnotíte hypotekárne produkty slovenských bánk?
Podľa Európskej centrálnej banky slovenské banky dávali v máji pôžičky na byt či dom s úrokom od 4,8 do 5,7 percenta. V eurokrajinách to bolo však len 2,5 až 3,9 percenta. Nižšie percento získa človek pri zafixovaní úroku na rok, vyššie, ak chce mať garantovaný úrok päť rokov.
Rozdiely medzi krajinami sú veľké. Zatiaľ čo na Slovensku si banky pri päťročnom garantovanom úroku pýtajú 5,7–percentný úrok, v krajinách ako Írsko, Španielsko či chudobné Portugalsko je to o polovicu nižší úrok. Lacnejšie takmer o dva percentuálne body získavajú hypotéky ešte aj Gréci.
Slovenské banky mali pritom takmer vždy najdrahšie hypotéky už od vstupu krajiny do eurozóny. Porovnávanie s inými krajinami platiacimi eurom odmietajú. „Všeobecne platí, že domácnosti západnej Európy majú neporovnateľne vyššiu bonitu, pokiaľ ide o príjem aj majetkové pomery, ako priemerná slovenská domácnosť,“ povedal Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank Slovensko. Preto je podľa neho aj logický rozdiel v priemerných úrokových sadzbách. Banky totiž ľudí s vyšším príjmom a majetkom považujú za menej rizikových. Dávajú im preto nižšie úroky ako ľuďom s menším príjmom aj majetkom.
„Vysoký rizikový profil Slovákov je tiež spôsobený mierou nezamestnanosti a jej rastom za posledné obdobie,“ doplnil Juraj Valachy, analytik Tatra banky. Neplatí to však všade. V Španielsku je za prvý štvrťrok tohto roku nezamestnanosť na úrovni 19,9 percenta, čo je najviac spomedzi krajín používajúcich euro. Obyvatelia tejto krajiny majú pritom štvrté najvýhodnejšie úročenie v rámci eurozóny.
K znižovaniu úrokov zatiaľ pristúpili banky len pri hypotékach pre mladých. Donútil ich k tomu bývalý premiér Fico. Mladí ľudia do 35 rokov s nižšími zárobkami tak majú o tri percentá znížený úrok oproti ostatným Slovákov. Dve percentá z toho zaplatí štát a jedno odpustí banka.
Podľa Slovenskej bankovej asociácie ďalšie znižovanie úrokov prinesie len väčšia konkurencia. „Tlak na zníženie úrokov môžu spôsobiť novootvorené pobočky zahraničných bánk, pravda za predpokladu, že budú ponúkať produkty za rovnakých podmienok ako v ich materských krajinách,“ uzavrel Vladimír Hrtko, zástupca riaditeľa Slovenskej bankovej asociácie.