Za hypotéky si priplatíme

To, koľko zaplatíme za hypotéky, závisí predovšetkým od úrokov na medzibankovom trhu. Ak si banka dokáže lacnejšie požičať peniaze, môže ich lacnejšie požičať aj svojim zákazníkom. A naopak.

24.03.2011 06:30
Reality, peniaze, hypotéka Foto:
V posledných dvoch rokoch mohli záujemcovia o úvery ťažiť z toho, že Európska centrálna banka držala úrokové sadzby na rekordnom minime.
debata

V posledných dvoch rokoch mohli záujemcovia o úvery ťažiť z toho, že Európska centrálna banka držala úrokové sadzby na rekordnom minime. Banky si tak mohli lacno požičiavať peniaze, no zároveň dostávali aj malé úroky, ak svoje voľné peniaze ukladali v Európskej centrálnej banke. Neoplatilo sa im preto držať hotovosť, ale bolo pre ne výhodnejšie peniaze požičiavať ľuďom a firmám.

Centrálna banka sa nízkymi úrokmi snažila bojovať proti ekonomickej kríze v Európe. Nízke úroky mali pomôcť naštartovať ekonomiku. V súčasnosti, keď sa európska ekonomika vrátila k rastu, sa zase centrálna banka bude čoraz viac sústreďovať na boj s infláciou. Ak ju chce znížiť, bude musieť zvýšiť úrokové sadzby. Začiatkom marca pritom Európska centrálna banka naznačila, že už v druhom štvrťroku by mohla pristúpiť k zvyšovaniu úrokových sadzieb.

„Trhové úrokové sadzby na to zareagovali ďalším zvýšením, na najvyššie úrovne za ostatné takmer dva roky. Postupný nárast trhových sadzieb na eurovom trhu predstavuje riziko postupného zvýšenia úrokov aj v prípade vkladových, ako aj úverových produktov,“ vraví hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Medzibanková úroková sadzba Euribor podľa neho počíta s tým, že Európska centrálna banka v tomto roku zvýši úroky až trikrát, vždy o štvrť percenta.

„Pokiaľ sa nevykoľají rodiace sa hospodárske oživenie v eurozóne, s najväčšou pravdepodobnosťou majú eurové úrokové sadzby svoje dno už za sebou,“ tvrdí Vaňo. Od septembra pritom už v eurozóne rastú aj úroky z poskytovaných hypoték. Kým banky v eurozóne v septembri poskytovali hypotéky s fixáciou sadzby do jedného roka s priemerným úrokom 2,75 percenta, v januári bol už priemerný úrok na úrovni 2,94 percenta.

Na Slovensku zatiaľ tento nárast nevidno. V januári bol priemerný úrok len o jednu stotinu percenta vyšší ako v septembri. Rast úrokov sa tu preto môže prejaviť s oneskorením.

Zdražovanie hypoték môže stlmiť konkurenčný boj bánk o nových klientov. Na jeseň viaceré banky zápasili o záujemcov o úver práve znižovaním úrokových sadzieb. Klient bez ohľadu na bonitu mohol dostať úver na bývanie už s trojpercentným úrokom. Takýmto úrokom by mal byť nateraz koniec.

Podľa Vaňa však môže úrokmi zamiešať aj aktuálna situácia v Japonsku. Ak by sa japonské zemetrasenie citeľne dotklo sily hospodárskeho oživenia, Európska centrálna banka by mohla odložiť zvyšovanie úrokových sadzieb a teda by sa oddialilo aj zdraženie úverov.

debata chyba