Štátna prémia má totiž podľa predsedu predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imricha Béreša motivačný charakter. „Ak by ministerstvo znížilo štátnu prémiu, odrazilo by sa to v objeme prostriedkov, ktoré budú stavební sporitelia sporiť a samozrejme aj v objeme financií, ktoré stavebné sporiteľne každoročne formou úverov uvoľňujú do financovania bývania,“ povedal Béreš.
Minister financií Ivan Mikloš ešte v piatok povedal, že od nového roka počíta v štátnom rozpočte so znížením prémie k stavebnému sporeniu zo súčasných 66,39 eura na 15 eur. Tým by sa mala podľa neho dostaviť úspora v štátnej kase 34 mil. eur, ktorá by sa však dostavila až v roku 2013. V tom roku sa bude totiž na účty stavebných sporiteľov pripisovať prémia za rok 2012. Podľa Béreša sa želaná úspora nedostaví, pretože pokles objemu stavebnej výroby a zamestnanosti v sektore výstavby a obnovy bývania spôsobí oveľa vyšší pokles príjmov štátneho rozpočtu, ako bude úspora z neposkytnutej štátnej prémie. „Po tom všetkom, čo zainteresované strany absolvovali na rokovaniach k novele zákona o stavebnom sporení, je riešenie ministra financií SR vodením stavebných sporiteľov za nos,“ povedal Béreš.
Po tlaku vlády na zníženie poplatkov stavebných sporiteľní prišlo aj k zrušeniu transparentného vzorca pre výpočet štátnej prémie a vzápätí bola výrazne eliminovaná tiež jej maximálna suma. „Považujeme to za nepremyslené. Štát v tomto prípade ide sám proti sebe, keďže štátna prémia pre sporiteľov generuje podľa našich prepočtov príjmy do štátneho rozpočtu v priemere vo výške 2,5 násobku poskytnutej prémie,“ povedal predseda predstavenstva Wüstenrot stavebnej sporiteľne Karl Peter Giller.
Prezident Ivan Gašparovič v piatok vrátil do parlamentu novelu zákona o stavebnom sporení, pretože podľa neho spätne zasahuje do už uzatvorených zmlúv. Zmeny by totiž zasiahli aj tých klientov, ktorí už začali čerpať medziúver pred vstúpením zákona do platnosti. Čiže nárok na štátnu prémiu by okrem nových klientov čerpajúcich medziúver stratili aj starí. „Ak klient raz podpíše zmluvu o stavebnom sporení, na ktorej sporí a podľa ktorej má nárok na štátnu prémiu, nie je správne zmeniť pravidlá počas trvania platnosti tejto zmluvy. Takúto retroaktivitu považujeme za nekorektnú a protiústavnú,“ povedal Béreš.
Pôvodne schválená úprava zákona by zmenila výpočet nároku na štátnu prémiu podľa toho, v akom termíne je zmluva uzavretá. Ak sa uzavrie napríklad v novembri, štátna prémia sa nevyplatí za celý rok, ale alikvotne k danému dňu. Návrhy zároveň menia aj spôsob výpočtu výšky štátnej prémie, ktorú by po novom určoval zákon o štátnom rozpočte. Znížiť sa mala taktiež výška poplatkov v rámci stavebného sporenia. Novela zároveň mala obmedziť poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru. Problémom pre rezort financií je to, že objem medziúverov výrazne prevyšuje objem zvýhodnených stavebných úverov a štát tak prostredníctvom prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie. Tomuto už v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadne vyjadrili nesúhlas stavebné sporiteľne a aj Slovenská banková asociácia a počas parlamentnej schôdze aj niektorí poslanci parlamentu.