Zdražovanie úverov sa začalo asi pred mesiacom. Bežnej domácnosti z tohto dôvodu môže mesačná splátka pôžičky stúpnuť až o 40 eur. Zdražovanie sa deje v čase, keď ministerstvo financií neuspelo na Protimonopolnom úrade s podozrením na kartel. Banky teraz štátu vracajú úder.
Naznačujú, že zdražujú najmä preto, že drahšie si požičiava samotný štát. Následne na to rastú aj úroky, ktoré platia svojim veriteľom banky, a finančné domy to celé prenášajú na bežných ľudí. Úroky na štátne dlhopisy rastú pre dlhovú krízu a tiež skutočnosť, že dlh krajiny sa napriek rastu daní a úsporám ustavične zvyšuje.
„Výšku úročenia úverov na bývanie ovplyvňuje najmä cena dlhodobých zdrojov, teda napríklad výnosov dlhodobých štátnych dlhopisov Slovenska,“ povedal Boris Gandel, hovorca Tatra banky. Banky tvrdia, že daný efekt zatiaľ prevažuje nad tým, že Európska centrálna banka úroky znižuje, aby v čase krízy zlacnila pôžičky a naštartovala ekonomiku. Úroky na hypotékach na Slovensku sú už teraz najvyššie v celej eurozóne.
Konkrétne podľa prieskumu Pravdy bola jedna z bánk ešte v novembri minulého roka ochotná požičať 64–tisíc eur za úrok 4,99 percenta. Dnes by ten istý záujemca s čistým mesačným príjmom 800 eur získal pôžičku už za ročný úrok 6,29 percenta. Súčasná mesačná splátka vrátane poistení by tak bola 440 eur kým v novembri minulého roku by si banka mesačne pýtala len 400 eur.
Podľa Róberta Pregu, hlavného analytika Tatra banky, finančné domy nedokážu ovplyvniť vývoj trhových sadzieb na finančnom trhu. „Priaznivému vývoju dlhodobých úrokových sadzieb by napomohol ambiciózny strednodobý plán konsolidácie verejných financií, ako aj zlepšenie celkového ekonomického výhľadu Slovenska, najmä očakávaného vývoja miery nezamestnanosti, ktorý ovplyvňuje výšku rizikových nákladov,“ dodal Prega.
Podobne vidia posledný rast úrokov pri pôžičkách na bývanie i ostatné banky. „Na výšku úrokových sadzieb hypoték má zároveň výrazný vplyv aj cena dlhodobých zdrojov, teda výnosy dlhodobých štátnych dlhopisov,“ potvrdila Dáša Polláková, riaditeľka odboru bývanie a mobilita ČSOB. Finančné domy tak na rozdiel od minulého roku nereagujú na znižovanie sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky. Finančný trh pritom očakáva zníženie základnej úrokovej sadzby na historické minimum vo výške 0,75 percenta.
„Tým sa vytvorí dodatočný tlak na znižovanie sadzieb na medzibankovom trhu,“ hovorí Andrej Arady, analytik VÚB banky. No na druhej strane je i podľa tohto analytika na trhu tlak za zvyšovanie úrokov pri pôžičkách na viac rokov. Slovenské banky tak nakoniec nemusia pri hypotékach vôbec zareagovať na historicky najnižšie úroky.
Protimonopolný úrad zároveň nepotvrdil podozrenie ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ), podľa ktorého majú banky medzi sebou dohodu o zvyšovaní úrokov pri pôžičkách pre ľudí a bankových poplatkoch. „Po analýze získaných údajov úrad dospel k záveru, že zákon o ochrane hospodárskej súťaže nebol porušený, a teda nie je dôvod na konanie v tejto veci,“ povedala Alena Sedláková, hovorkyňa Protimonopolného úradu Slovenskej republiky. Podľa úradu tak slovenské banky stanovujú ceny svojich produktov samostatne a na základe vlastných obchodných stratégií.
„Rozhodnutie Protimonopolného úradu zároveň potvrdilo, že útoky a kriminalizácia bánk zo strany politikov, ktoré znižujú dôveryhodnosť finančného sektora, nie sú postavené na reálnom základe,“ povedal hovorca Slovenskej sporiteľne, Štefan Frimmer.
Napriek tomu ministerstvo financií k téme úrokov nepovedalo zjavne posledné slovo. „Problematiku sledujeme a ochrane finančného spotrebiteľa sa budeme venovať v krátkom čase na tlačovej besede,“ tvrdí hovorca ministerstva financií Martin Jaroš.