Pri dražbách však treba byť zvlášť obozretný. Vidina ušetrenia tisícov eur môže totiž novým majiteľom spôsobiť veľké problémy. Nový majiteľ, banka ani dražobná spoločnosť totiž nemôžu len tak vysťahovať pôvodných majiteľov. Tých môže z domu dostať jedine exekútor na základe súdneho rozhodnutia.
Obyčajní ľudia kupujúci nehnuteľnosti prostredníctvom dražby preto môžu mať problém. Taký je aj príbeh Stanislava Kossa, ktorý v dobrovoľnej dražbe pre seba a svoju rodinu kúpil dom v Mokrom Háji v okrese Skalica. Dražbu navrhla VÚB banka a práve od nej si Stanislav Koss požičal 80-tisíc eur na kúpu domu a následnú rekonštrukciu. „Pôvodní majitelia sa odmietajú vysťahovať a ja teraz splácam úver za dom, v ktorom nebývam,“ povedal Stanislav Koss. Dom kúpil na jar tohto roku a doteraz v ňom nebýva. „Prestať splácať úver nemôžem, lebo zaň okrem kúpeného domu ručím aj rodičovským bytom,“ pokračoval Koss.
Kúpil dom, ale bývajú v ňom pôvodní majitelia
Pôvodní majitelia dobrovoľnú dražbu napadli na súde. „Namietame neplatnosť dražby pre nízky znalecký posudok. My sa nechceme súdiť a najradšej by sme sa nejako dohodli,“ povedal pôvodný majiteľ domu Ján Vilinský. O dohodu stojí aj nový majiteľ Stanislav Koss. „Problém je v tom, že doteraz k žiadnej dohode neprišlo. Ja by som pritom súhlasil, keby mi vyplatili to, čo som zaplatil v dražbe za dom, plus pokutu za predčasné splatenie hypotéky,“ reagoval Koss. V celom spore je tak jediným doterajším víťazom VÚB banka, ktorá dražbou domu získala peniaze za nesplácaný úver a od problémov starých a nových majiteľov dáva ruky preč.
„Ani banka, ani dražobník nie sú v rámci súčasnej legislatívy právne legitimovaní na vysťahovanie pôvodných majiteľov,“ uviedla hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová. Súčasťou dobrovoľnej dražby nie je totiž podľa zákona vypratanie kúpenej nehnuteľnosti. „Povinnosť odovzdať predmet dražby je zákonom stanovená bývalému vlastníkovi a subjektom oprávneným uplatňovať plnenie tejto povinnosti je vydražiteľ, to je nový vlastník nehnuteľnosti,“ pokračovala Walterová. Noví majitelia v dražbe kúpenej nehnuteľnosti sa tak musia obrátiť na súd. Ak uspejú, získajú rozhodnutie o vyprataní nehnuteľnosti, ktorého plnenie je oprávnený vynútiť jedine súdny exekútor.
„Čo som sa bavil s právnikom, tak minimálne dva až tri roky bude trvať, kým získam rozhodnutie o vysťahovaní pôvodných majiteľov,“ priblížil Koss. Navyše nie je isté, či na súde uspeje. „Platí, že po úspešnej dobrovoľnej dražbe má bývalý vlastník povinnosť odovzdať vydražený predmet dražby, súčasne mu však plynie lehota tri mesiace na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby,“ priblížil Pavol Kubík z Ministerstva spravodlivosti SR. Následne je na rozhodnutí súdu, či bola, alebo nebola dražba v poriadku. „Bývalý vlastník má aj právo domáhať sa predbežného opatrenia, ktorým môže súd vydražiteľovi uložiť povinnosť znášať užívanie vydraženej nehnuteľnosti bývalým vlastníkom,“ dodal Kubík.
Istotu vlastníctva po dražbe dá až súd
Pôvodne Stanislav Koss plánoval v dome bývať len so svojou tehotnou manželkou. Nakoniec v ňom bude možno bývať aj s pôvodnými majiteľmi. „Ak chce záujemca o vydraženie nehnuteľností čo najviac eliminovať riziko vzniku takéhoto problému, mal by si v prvom rade vopred preveriť situáciu v konkrétnom prípade, charakter a správanie vlastníkov alebo obyvateľov predmetu dražby,“ poradila Walterová. Ideálne možnosti na zistenie charakteru ľudí prichádzajúcich v dražbe o strechu nad hlavou sú podľa banky preddražobné obhliadky nehnuteľnosti. „Informácie o konkrétnej situácii môže, samozrejme, záujemcovi poskytnúť aj spoločnosť, ktorá dražbu organizuje. Na základe takéhoto zisťovania je už potom na samotnom záujemcovi, ako tieto riziká vyhodnotí a či sa rozhodne pre účasť na dražbe,“ dodala Walterová.
Štát sťažil vysťahovanie ľudí z vydražených nehnuteľností pre veľké zneužívanie zo strany podvodných nebankových subjektov. Napríklad manželia Gašparovci prišli pred pár rokmi o dom pre nesplatenie jednej splátky dnes už neexistujúcej nebankovej spoločnosti. V súčasnosti žijú aj so svojím postihnutým synom v prenajatom byte v Prievidzi. V rámci zvýšenia ochrany pred úžerníckym nebankovkami štát zakázal dražby pre dlhy do 2-tisíc eur, stanovil maximálny úrok a od 1. septembra musia byť spotrebitelia do 15 dní informovaní o nezaplatení splátky písomnou formou alebo esemeskou.