Podľa návrhu opatrenia, ktoré NBS zaslala viacerým inštitúciám na predbežné pripomienkové konanie, by celkové dlhy človeka nemali prekročiť 8-násobok jeho čistého ročného zárobku. Pri hrubom mesačnom zárobku 900 eur to znamená, že si tento človek bude môcť požičať maximálne 66¤428 eur. Ide pritom o jeho celkový dlh, ktorý môže mať. To znamená, že ak by si chcel zobrať hypotéku v takejto výške, nemohol by mať už žiadny spotrebný úver, povolené prečerpanie či kreditnú kartu.
Ak návrh prejde, išlo by o ďalšie sprísnenie poskytovania úverov. Okrem toho už centrálna banka obmedzila poskytovanie úverov na bývanie, pri ktorých si záujemca chce požičať viac ako 90 percent z hodnoty založenej nehnuteľnosti. Zároveň banky musia aj prísnejšie posudzovať príjem žiadateľa. Od januára tohto roku musí žiadateľovi o úver zostať po odrátaní splátky úveru a životného minima aspoň 15 percent platu. Od júla tohto roku to bude až 20 percent. Od januára tohto roku musia banky zároveň prísnejšie posudzovať príjem aj pri spotrebných úveroch. Mnohí ľudia totiž využívali spotrebné úvery na získanie ďalších peňazí v prípade, že im banka neschválila dostatočne vysokú hypotéku.
Plánované opatrenia tak mnohým ľuďom ešte viac môžu skomplikovať zaobstaranie si vlastného bývania. Na otázky, ako sa bude posudzovať príjem manželov či koľkí ľudia v súčasnosti majú dlhy prevyšujúce 8-násobok ich ročného príjmu, NBS neodpovedala. „Konkrétny návrh opatrení je v procese prípravy, preto je zatiaľ predčasné hovoriť o jednotlivých detailoch,“ povedala hovorkyňa NBS Martina Vráblik Solčányiová.
NBS sa už dlhšie snaží zamedziť rýchlemu rastu zadlžovania domácností a s tým spojeným rizikám. „Zadlženosť slovenských domácností sa dostala na najvyššiu úroveň v regióne strednej a východnej Európy. Naďalej rastie tempom, ktoré je najrýchlejšie v rámci EÚ,“ hovorí Vráblik Solčányiová. „Rýchly rast zadlženosti je dôsledkom veľmi nízkych úrokových sadzieb. V porovnaní s ekonomickým vývojom možno považovať zadlženie za nadmerné, a to napriek tomu, že samotná ekonomika vykazuje prehrievanie. Hoci riziká spojené s ďalším uvoľňovaním úverových štandardov sa prijatím doterajších opatrení zmiernili, z hľadiska medzinárodného porovnania a pokračujúceho rastu cien nehnuteľností sa ukazuje potreba ich ďalšieho sprísnenia,“ dodala.
Nové opatrenia by podľa NBS mali prispieť k stabilizácii trhu úverov. „Domácnosti si naďalej budú môcť zobrať či už úver na bývanie, alebo spotrebiteľský úver, ale je dôležité, aby to bolo v primeranej výške,“ tvrdí Vráblik Solčányiová.
Banky tvrdia, že už v súčasnosti požičiavajú tak, aby klient dokázal úver splácať. „Aj bez plánovanej regulácie sme k úverovaniu našich klientov vždy pristupovali s obozretnosťou a zodpovedne tak, aby ich zadlženie zodpovedalo ich udržateľným príjmom. Podľa prvých prepočtov nie je dosah na naše portfólio výrazný,“ vraví Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne. Keďže podľa nej aj napriek prijatým opatreniam zadlženosť Slovákov naďalej rastie, dal sa takýto krok zo strany regulátora očakávať. „Ochrana pred nadmerným zadlžením je nielen v záujme klientov, ale aj bankového sektora,“ hovorí Cesnaková.
„Nový limit na podiel výšky celkovej zadlženosti spotrebiteľa k ročnému príjmu sa dotkne ľudí slobodných, resp. žiadajúcich o úver ako jediný žiadateľ v úvere. Klienta pri podaní žiadosti o nový úver budú limitovať aj už doteraz čerpané úvery," povedala hovorkyňa UniCredit Bank Zuzana Ďuďáková.
Ak centrálna banka stanoví maximálnu sumu, ktorú si môže človek vzhľadom na svoj príjem požičať, podľa výkonného riaditeľa portálu Finančný kompas Maroša Ovčarika to výrazne obmedzí výšku poskytovaných hypoték. „Najviac sa to podľa môjho názoru dotkne mladých ľudí, ktorí budú mať snahu kúpiť si nehnuteľnosť vo väčšom meste, kde sú vyššie ceny, pretože mladí často nemajú našetrené vlastné prostriedky,“ hovorí.
Problém požičať si však môžu mať aj ľudia s nižším príjmom či tí, ktorí už majú hypotéku a chceli by kúpiť ďalšiu nehnuteľnosť napríklad na prenájom. „Toto opatrenie bude tlačiť na ľudí, aby si najskôr našetrili významnú časť a menšiu časť dofinancovali formou úveru,“ očakáva Ovčarik.
Problém môžu mať aj živnostníci, ktorí už dnes vzhľadom na povinné overovanie príjmu majú problém so získavaním úverov. Ak živnostník využíva paušálne výdavky vo výške 60 percent z príjmu, na papieri mu väčšinou vyjde nízky čistý príjem. V skutočnosti však mnohí živnostníci, ktorí paušálne výdavky využívajú, majú reálne výdavky výrazne nižšie ako 60 percent. To znamená, že ich skutočný čistý príjem je vyšší ako ten, ktorý vykážu v daňovom priznaní. Banky však musia posudzovať príjem podľa daňového priznania a nemôžu zohľadňovať, či živnostník využíva skutočné, alebo paušálne výdavky.
Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity predpokladá, že obmedzenie maximálnej výšky úverov bude vplývať aj na pokles cien nehnuteľností. „Novým pravidlom sa ešte viac zvýši dôležitosť mať vlastné prostriedky, ale aj dopyt po alternatívnych úveroch,“ vraví. Očakáva, že sa výrazne zvýši aj dôležitosť plánovania financií. „Potrebu tvoriť úspory tak budú riešiť ľudia niekoľko rokov pred riešením otázky bývania a nie v poslednej chvíli. A toto považujem za správny krok,“ povedal Škriniar.
Aj keď toto obmedzenie bude znamenať, že niektorí ľudia sa vôbec nedostanú k vlastnému bývaniu, podľa Škriniara to nemusí byť nevyhnutne zlé. „Určite je to lepšie pre klienta, banku i ekonomiku ako takú, ako neskôr riešiť neschopnosť klienta splácať úver a stratu jeho nehnuteľnosti,“ tvrdí.