V minulosti si ľudia, ktorým banky neschválili 100-percentnú hypotéku, požičiavali zvyšnú sumu vo forme spotrebného úveru. Väčšinou však spotrebným úverom dofinancovali len desať percent z ceny nehnuteľnosti. Táto kombinácia mohla vyjsť v konečnom dôsledku aj lacnejšie ako 100-percentná hypotéka. Pretože banky si pri 100-percentných hypotékach pýtali vyššie úroky a navyše spotrebný úver má kratšiu splatnosť, vďaka čomu dlžník zaplatí na úrokoch menej, ako keby úver splácal dlhšie.
Zobrať si spotrebný úver na 20 percent z ceny nehnuteľnosti je však už výrazne zložitejšie. Keďže takýto úver má obmedzenú splatnosť maximálne na osem rokov, môže byť výsledná splátka príliš vysoká a banka takýto úver nemusí schváliť. Banky totiž musia pri poskytnutí úveru dodržiavať pravidlá, ktoré určujú, aká rezerva musí žiadateľovi z príjmu zostať.
Jednou z možností, ako obísť zákaz poskytovania 100-percentných hypoték, je okrem kupovanej nehnuteľnosti založiť aj inú nehnuteľnosť. Mladí ľudia takto najčastejšie zakladajú rodičovský dom. Vďaka tomu sa zvýši hodnota zabezpečenia a záujemca o úver tak nemusí mať pri kúpe bytu či domu vlastné peniaze.
Ak napríklad niekto kupuje byt v hodnote 120-tisíc eur, v prípade, že založí len tento byt, banka mu požičia len 96-tisíc eur, respektíve niektorí záujemcovia budú môcť získať úver vo výške 108-tisíc eur. V prípade, ak záujemca o úver založí aj rodičovský dom v hodnote 150-tisíc eur, celková hodnota zabezpečenia dosiahne 270-tisíc eur. Banka by mu tak mala bez problémov požičať 120-tisíc eur, takže tento kupujúci si bude môcť kúpiť byt aj bez toho, aby mal nasporené nejaké peniaze.
V prípade, že by si tento človek požičal 120-tisíc eur na 30 rokov a banka by mu dala úrok vo výške 1,5 percenta, po siedmich rokoch a štyroch mesiacoch by jeho dlh klesol pod 96-tisíc eur. Keďže by bol už pod hranicou 80 percent z hodnoty založenej nehnuteľnosti, mohol by vyňať rodičovskú nehnuteľnosť zo zábezpeky. Založený by tak bol už len jeho byt.