Aktuálne si môžu ľudia požičať na kúpu bytu či domu za úroky tesne nad štyri percentá. Viaceré banky tiež lákajú ľudí na stopercentné odpustenie poplatku za poskytnutie úveru. „Úrokové sadzby na finančných trhoch sa v súčasnosti pohybujú blízko historických miním,“ vysvetlila dôvody znižovania cien pôžičiek Zuzana Ďudáková, hovorkyňa UniCredit Bank.
Od výšky úrokov, za ktoré si banky požičiavajú medzi sebou, sa odvíjajú aj úroky pri hypotékach a vkladoch. Podobná cenová vojna bánk pred dvoma rokmi zrazila úroky pri pôžičkách na bývanie až na úroveň troch percent. Teraz pod štyri percentá klesnúť zrejme nestihnú. Zlacňovanie môže uťať už o dva týždne rozhodnutie Grékov vo voľ bách, ak spustia odchod krajiny z eurozóny a následný chaos na trhoch.
Hoci banky o tom hovoria opatrne, drahšie úvery budú mať ľudia v budúcnosti aj pre zavedenie dodatočných daní. „V zásade sú len dve možnosti, odkiaľ môžu banky zobrať peniaze na nové dane, a to sú akcionári a klienti. Za prvý štvrťrok klesli zisky bánk o dvadsať percent, čo signalizuje, že určitú časť zoberú akcionári na seba,“ povedal Vladimír Dohnal, riaditeľ Symsite Research. „Väčšiu časť ale zaplatia klienti, a to zvyšovaním bankových poplatkov, klesaním úrokov pri vkladoch a zastavením znižovania úrokov pri pôžičkách,“ dodal.
Celkovo prídu banky pre zavedenie nových daní v tomto a budúcom roku o 175 miliónov eur. „Faktom je, že bankový odvod bude mať po jeho rozšírení negatívny vplyv nielen na samotné banky, ale aj na vývoj ekonomiky. Jeho dosah totiž spočíva najmä v obmedzení kapitálu, ktorý by banky využili na úverovanie, či už podnikateľských subjektov alebo domácností,“ hovorí Zuzana Eliašová, hovorkyňa ČSOB Finančnej skupiny.
V budúcnosti tak budú úvery s nižšími úrokmi poskytovať len lepšie zarábajúcim ľuďom. Dnes pritom v bankách bežia akcie na poskytnutie pôžičky s nízkym úrokom bez ohľadu na bonitu klienta. Jediný rozdiel medzi horšie a lepšie zarábajúcimi je v maximálnej výške úveru.
Na druhej strane, ak by štát nekonsolidoval verejné financie na dohodnutú úroveň troch percent hrubého domáceho produktu v roku 2013, stratil by dôveru trhov a banky by si za kúpu slovenských dlhopisov pýtali vyššie úroky, čo by nakoniec tak či tak viedlo k zvyšovaniu úrokov pri pôžičkách pre bežných ľudí.
Zamiešať karty v zdražovaní a horšej dostupnosti úverov by mohla jedine Európska centrálna banka. V prípade výrazných problémov by mohla finančné domy opäť zásobiť novými lacnými peniazmi na poskytovanie úverov. Túto možnosť ekonomickí analytici vidia ako menej pravdepodobnú. „Pri hypotekárnych úveroch sa mi ako pravdepodobnejší javí scenár mierneho rastu úrokových sadzieb, ktorý súvisí najmä s rastúcimi nákladmi bánk na dlhodobé zdroje financovania a kapitálu,“ povedal hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.
„Prípadný odchod Grécka z eurozóny by vyvolal veľké turbulencie na finančných trhoch a pravdepodobne by Európska centrálna banka začala ešte výraznejšie poskytovať likviditu bankám. K výraznému rastu krátkodobých sadzieb by asi nedošlo, no neistota by sa pravdepodobne prejavila na raste úročenia štátnych dlhopisov,“ priblížil možný vývoj situácie analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Práve to, za koľko si požičiavajú štáty na finančných trhoch, má významný vplyv na výšku úrokov pri hypotékach. Banky totiž nie sú ochotné požičiavať peniaze na niekoľko rokov za nižší úrok, aký im štát ponúka za nákup napríklad päťročných dlhopisov. „Pokiaľ sa situácia na medzinárodných trhoch neskomplikuje a slovenská vláda nestratí kredit, tak k výraznému rastu sadzieb na hypotékach nie je dôvod,“ ubezpečuje Valachy.
Momentálna situácia tak skôr naznačuje stagnáciu úrokov na dnešnej úrovni do konca tohto roku. Najnižšie úročená hypotéka na trhu je dnes za štyri percentá a ponúka ju Oberbank. „Až do konca júna každý žiadateľ o úver získa stopercentnú zľavu z poplatku za poskytnutie úveru,“ povedala Ďudáková. Na priemernej hypotéke vo výške 50–tisíc eur tak klient za tento poplatok v banke ušetrí 450 eur.
Čo sa týka úrokových sadzieb pri vkladoch, tie by smerom hore mohol tlačiť len konkurenčný boj bánk. „Výška úrokov, ktoré budú banky ochotné za zdroje zaplatiť, bude závisieť od individuálnej naliehavosti a potreby ďalšej likvidity,“ uzavrela Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne.