Potvrdzuje to aj analytička Poštovej banky Eva Sadovská a porovnáva terajšiu situáciu s minulým rokom. „Nárast o viac ako štvrtinu zaznamenali medziúvery stavebných sporiteľní. Boom počas prvých ôsmich mesiacov roka 2012 zaznamenali spotrebné úvery. Objem novoposkytnutých spotrebných úverov dosiahol počas tohto obdobia 838 miliónov eur a medziročne sa tak zvýšil až 12 o percent,“ povedala Sadovská.
Podľa nej si síce ľudia požičiavajú nižšie sumy, ale nevypovedá to o ich menšom apetíte po pôžičkách. „Aj napriek nižším objemom novoposkytnutých úverov na bývanie ich celkový stav zaznamenal na konci druhej tretiny roka medziročný nárast o 9,5 percenta,“ pokračuje Sadovská. Ľudia, ktorí majú isté zamestnanie, tak zo strachu z krízy a prepadu eura, chcú požičané peniaze pretaviť do niečoho hmatateľného. Viacerí siahajú aj po stavebnom úvere. „Do konca septembra tohto roka sme poskytli spolu 19 257 úverov na bývanie. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku, keď sme uspokojili 16 299 žiadateľov o úver na bývanie, to predstavuje medziročný nárast o 18,6 percenta,“ počíta Imrich Béreš, šéf Prvej stavebnej sporiteľne (PSS), ktorá pôsobí na trhu už dvadsať rokov.
Pre lepšiu predstavu, ľudia si v stavebných úveroch od PSS požičali za prvých deväť mesiacov tohto roka vyše 372 miliónov eur, čo je rekordná úroveň za posledné roky. Lenže remeselníci sa napriek tomu vo veľkej miere sťažujú na nedostatok zákaziek. „Tržby mi klesajú. Sú na polovičnej úrovni ako to bolo minulý rok a myslím, že je to pre krízu v slovenských peňaženkách. Ľudia nemajú peniaze,“ tvrdí Rastislav Ilavský z Važca, ktorý vykonáva stavebné a murárske práce.
Ďalší remeselník z Považia hovorí podobne o tom, že Slováci nechcú pustiť eurá z ruky. „Ten, kto má nejaké našetrené peniažky, si nás síce zavolá, ale je to omnoho menej ako voľakedy. Objednávajú si nás, keď potrebujú pomôcť s obkladom v kúpeľni či vymeniť okná. Doba je však zlá,“ uvažuje Marián Sedláček, murár z Považskej Bystrice.
Ako je to možné, že ľudia si viac požičiavajú na prerábky v bytoch, a pritom stavebníci plačú, vysvetľuje Tibor Pásztor z Cechu podlahárov Slovenska. „Skôr si ľudia začali robiť stavebné práce svojpomocne. Presviedčam sa o tom každý deň, keď mi zavolajú, ale chcú odo mňa len poradiť, ako majú postupovať. V tomto smere veľmi cítiť, že je kríza a ľudia šetria,“ poznamenáva Pásztor.
Slováci však neinvestujú požičané eurá len do rekonštrukcií. Čoraz viac ľudí chce v čase krízy vložiť kolísavé eurá do kúpy nehnuteľnosti a vnímajú to ako rozloženie rizika. „Ak však majú obavy z veľkej krízy typu tej z tridsiatych rokov, tak potom je asi dobré uvažovať o nejakom type nereplikovateľých aktív. Tomu sa najlepšie približuje asi pôda. Nedá sa rozmnožiť,“ radí analytik ČSOB Marek Gábriš. Gábriš však upozorňuje na to, že treba mať na pamäti, že spravidla môže dlhšie trvať, kým sa nehnuteľnosť zhodnotí, aj keby išlo o bonitnú kúpu.
„V posledných rokoch sa stala obľúbenou aj alternatíva investovania do nehnuteľností, a tou je investícia do špeciálnych realitných fondov. Práve tie totiž ľuďom poskytujú možnosť investovať do realít, do ktorých by drobní investori samostatne nemohli investovať vzhľadom na výšku investície,“ doplnila Sadovská. Za prvých osem mesiacov sa síce sa počet poskytnutých hypoték medziročne zvýšil o tri percentá, ich objem však zaznamenal pokles o takmer pätinu v porovnaní s vlaňajškom. To znamená, že Slováci síce byty na hypotéky kupujú, ale výmerou menšie, a tým aj lacnejšie.